Som v čiernom bodobí. Chýba mi to sivé.. tak veľmi..
Obdobie, keď som dokázala písať komixy.
Keď som dokázala čítať blogy iných ľudí.
Keď som sa tešila na každú novú správu čo mi prišla, keď som už ako správny internetový závislák vstávala s tým že si konečne prečítam všetky ts.
Keď som sa prehrabávala mojim birdzom a bavilo ma čítať všetko čo som ešte nevidela.
Keď mi bolo dobre, keď bola minulosť.
Keď sa prihlásim a vidím že mám správy, neteším sa. Viem prečo sa už neteším. S nechuťou odpisujem na každú jednu. Kedysi ich bolo dvakrát viac, vtedy, keď som ešte písala. Už sa v mojom birdzi po noci nehrabem.
Odchádzam odtiaľto každý deň okolo desiatej, dovtedy sa mi ešte dosť zaplní.
Nezaujíma ma, nemám chuť pozerať si čo píšu druhí.
Mám chuť si vymazať 70% ľudí čo mám v priateľoch. Nepíšem si s nimi, prečo ich tam mám? Mám chuť vypnúť birdz.. a nezapnúť ho. Na pár dní odídem, potom som zase tu.. nevydržím to.
Nechcem odísť len z birdzu. Chcem odísť zo života. Keď mám svoje čierne obdobie, stále sa mi nič nechce. Nedokážem produkovať, komunikujem ešte menej ako normálne, proste nič. Nechcem ísť zajtra do školy. Nechcem počúvať rodičov ako obedujú a tie zvuky čo vydávajú lebo si nevedia zatvoriť ústa. Nechcem ísť zajtra na ľudovku kde budem musieť hrať na husliach, ktorých som sa celé prázdniny nedotkla. Nechcem mať sedem hodín. Nechcem sa trepať tri kilometre domov.
Ja nechcem.. prosím.. už nechcem.
Mám štrnásť a už nevládzem. Život ma unavil nejako príliž skoro. A môžem si za to sama.
Ale čo je toto za život? Keď z každej strany stále len niekto niečo chce, stále sa musím za niečím naháňať a nemôžem robiť nič čo chcem.
Chcem piercing v pere. Zase. Raz si ju prepichnem. Možno zajtra. Možno za mesiac. Ale v blízkej dobe. Chcem aspoň ten piercing. To rodičia prežijú, veď som ho už raz mala. Je to moje telo. Mne sa piercingy páčia. Chcem ho. Chcem aspoň ten jeden piercing, keď už nemôžem mať nič iné..
Možno by som mala byť rada že do čierneho obdobia vždy spadnem len zo sivého.
Nikdy som nezažila biele obdobie. Nikdy som nebola šťastná. Vždy som bola len smutná a viac smutná.
Smejem sa. Neviem prečo. Už som si zvykla na smiech. Niekedy sa musíte smiať. Akási prirodzená reakcia tela aby vám zdvihla náladu keď ste úplne na dne. Aspoň trošku.
Keby som niekedy v živote bola šťastná, keby som mala biele obdobie, tak by som to čierne znášala oveľa horšie.
Možno by som ho ani nezniesla. Možno mám byť rada, že som nikdy nebola šťastná.
Časom sa to zhoršuje. Moje čierne obdobia sú stále tmavšie a tmavšie.
A pritom sa stále tak teším na budúcnosť, až budem mať 18 a vypadnem z domu, dám si tetovanie..
ale niekde vnútri viem že sa nemám na čo tešiť.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
krvaaa
5. 9.sept. 2010 13:52
Bude lepšie, uvidíš.
2
Nehovor, že si v živote nebola šťastná.
Ani keď si dostala nejaký darček, ani keď si sa prvý krát bozkávala, ani keď.. blabla ?
Ani keď si dostala nejaký darček, ani keď si sa prvý krát bozkávala, ani keď.. blabla ?
4
podstatne je zit zivot ..a nie zit internet ...a po druhe ...po 18stke neviem kde chces ist a odkial zobrat peniaze aby si byvala inde ...ale dovtedy ta to prejde
5
@kevin kedy mi uz konecne prestanes mudrovat do zivota?
uz by si si konecne mohol uvedomit ze nic o nom nevies, ja uz naozaj neviem ako ti to mam povedat lebo ty si pravdepodobne uplne retardovany ked stale nechapes.
uz by si si konecne mohol uvedomit ze nic o nom nevies, ja uz naozaj neviem ako ti to mam povedat lebo ty si pravdepodobne uplne retardovany ked stale nechapes.
6
je smutné, že tvoje "lepšie" obdobie je spojené iba s internetom. ale aj ja som kedysi celkom závisláčila, keď som mala trinásť - štrnásť. hlúpy vek, ale to ťa prejde len nie tak celkom samo od seba. neviem, či je to presne tvoj prípad, ale musíš sa pomalinky odpútať od internetu, kde si "niekto" a žiť skutočný život. nájsť si niekoho, komu budeš svoje príhody hovoriť radšej, ako blogu. niekoho, na koho sa ráno budeš tešiť viac, ako na všetky správy dokopy. nemusí to byť obrovská láska, stačí nejaká kamarátka, alebo partia kamarátov. kludne to môže byť niekto z tvojho okolia, koho odsudzuješ bez toho, aby si ho poznala (ako v mojom prípade).
btw: nechcem mudrovať, iba poradiť
btw: nechcem mudrovať, iba poradiť
7
ah... mrzí ma, že sa máš na nič... snáď to čoskoro prejde... ja zatiaľ urobím toľko, že nebudem otravovať správami
8
hlásim ako 19 ročná, že som sa posledné 4 roky na strednej cítila rovnako čierne, miestami horšie. Teraz som 4 mesiace váľala šunky a idem zistiť, či je čierno aj na výške...
9
a ja sa teraz pozastavujem nad tým že.. chcem mať tvoje problémy!
10
beres to zo zlej stranky..hovoris, ze to musis, hento musis, tamto ta nebavi a musis.. ale co takto proste to urobit a mat na haku? proste to spravis a nebudes si hovorit, ze to nechces, ze je to zle etc. len si povies ze fajn, urobim to, a nie je to az take strasne. vzdy moze byt horsie..
proste sa mi zda, ze chces neznasat vsetko
proste sa mi zda, ze chces neznasat vsetko
13
a čo keby si sa sama donútila do niečoho zábavného? nejakej neškodnej banality, ktorá nebude prekážať rodičom, ale Tebe sa aspoň na chvíľu dvihne nálada?
inak, v 14 som mala tiež zlé obdobie a vlastne, vtedy sa TO pokazilo
ale riešenie sa vždy nájde.........
nemaj boja, dajak budze............
inak, v 14 som mala tiež zlé obdobie a vlastne, vtedy sa TO pokazilo
ale riešenie sa vždy nájde.........
nemaj boja, dajak budze............
Napíš svoj komentár