V pondelok sme mali telocvik. Alebo v utorok. Alebo v stredu.
Už neviem.

Viete, robili tie telesné testy alebo čo, čo sa robieva na začiatku školského roku. A možno aj polroku.
Neviem.
Telesnej nikdy nevenujem pozornosť.
Jediné, na čo sa vždy teším, je skok do diaľky, lebo v tom dám väčšinu dievčat aj keď sa neviem ani rozhúpať.
Štupeľ čo má 165 cm skočí bez rozbehu 185. Nie je to také zlé.
Minulý rok som vraj mala 166 centimetrov. Teda, tak sa tváril meter v škole. A všetci mi hovorili že som vyrástla. Tak som si o sebe myslela že mám aspoň 168 cm, aká som bola naivná.
A minulý rok som skočila 174 centimetrov. Nadiktovala som to učiteľke s tým že super, preskočila som sa, mám jednotkou, jou!
A tento rok ako mi zapisuje tých 185 a prehŕňa na minulú stranu aby videla pokrok/pokles, vidím že tam je 174 cm prepísaných na 164. Nenávidím ju. Je taká krava. Za to že som drevo v iných disciplínach mi automaticky nemôže ísť ani skákanie že, tak nech mi prepíše to číslo ktoré som skočila, nech mi dá potom horšiu známku na vysvedčení, lebo veď som sa nepreskočila.
Kvôli nej mám jazvu na ruke. No ale tento blog nemal byť o nej, dvíha sa mi z toho akurát žalúdok.

Pokračovali sme brušákmi. Nenávidím ich, ako skoro všetko, ale aspoň z nich je dobrá postava. Len keby som ich robila, že. Dala nám minútový limit a mali sme spraviť čo najviac. Bolel ma krk, chrbát, mala som pri tom ešte svoje dni, bolo mi na vracanie, myslela som že to tam celé otyčkujem. Tak keď už som naozaj odpadávala, skončila som 5 sekúnd pred koncom a povedala som si že veď je to už jedno.
Bolo ich tuším 33. Za minútu. Nič svetoborné, ale celkom dobré na moju situáciu. Dokonca som prekonala niektoré športovkyne. Minule som mala tuším 48.. ale to som mala éru chudnutia. A túto éru si chcem dať zase.

Ten pocit ako mi bolo zle.. ako sa mi točila hlava, všetko ma bolelo, ale ten súťaživý duch mi zaistil že určite nebudem na poslednom mieste. Chcem to robiť každý deň. Každú hodinu. Minútový limit a dať ich čo najviac.
Tá svalovica ktorú mám dodnes. Prišla som domov, pozrela na svoje bruško, ktoré bolo menšie ako býva zvyčajne. Tak to chcem!

Pri písaní tohoto si vlastne uvedomujem že aj sladkosti jem už len z akejsi recesie. Už mi ani nechutia, keď napr. čokoládu jem každý deň. V pohode bez nich prežijem. Ale mäsko do seba budem pchať stále, nechcem skončiť ako moja vegetariánska a po najnovšom už aj anorektická spolužiačka. (Nič proti vegetariánom ale v jej veku? Od 12? Preboha.)
Ale o nej možno v inom článku.

Ospravedlňujem sa za výlev myšlienok, tie sa vám väčšinou nepáčia keď ich napíšem.

 Blog
Komentuj
 fotka
darkness1  11. 9. 2010 17:44
zaujímavé.. telesná je zlo ja sladkosti už takmer nejem a cvičím.. tiež chcem ploché brucho, sakra
 fotka
die  11. 9. 2010 17:44
proste ty co robis ? sak ty si chuda.. sudim podla tej fotky v cervenych satach.. nerob si zle, jejda
 fotka
strangelady  11. 9. 2010 17:45
hm... mala by som si z teba brať príklad =/
 fotka
norry  11. 9. 2010 18:10
ja som furt klamala s tými brušákmi a od 3 ročníka som sa dala oslobodiť úplne. neznášam telesnú...
 fotka
ada200246  11. 9. 2010 18:13
prosim ta tych fanusikov si daj dakde inde lebo je to hrozne
 fotka
lucia199513  11. 9. 2010 18:29
ach jaj... ako neviem hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, ale...Ďalšie "tučné dievča"...ja mám tiež 165 cm, a necítim sa malá ...ešte ti poviem aj váhu, 48 :p ...pozrela som si tvoje fotoalbumy...fakt si tučná...bože, budíčekkk !!!
 fotka
depropex  11. 9. 2010 20:47
neodpustím si to, vkuse pozerám na tvoju profilovku, si na nej pekná



prosím ťa... nechudni. Vieš ako vie chlapa potešiť že má ženu za čo chytiť ? (tým nemyslím za cecky)



ja som tiež celkom dobrý v skoku do diaľky, teda som bol



a som tiež na sladkostiach a mäsko si tiež neodpustím. No čo, máme to v rodine, neter moja či čo si mi
 fotka
stenatko  12. 9. 2010 10:08
Jediné čo poviem je, že si dávaj sakra bacha na kuracie mäso



Je síce ľahké a veľmi diétne, ale vieš čím kŕmia kurčatá, aby narástli do nezávratnej veľkosti za krátky čas? Chemikáliami.



Nechcem strašiť, ale tie chemikálie v nich ostanú i po spracovaní tepelnou formou, dostanú sa do teba a ty trošku zteľnatieš/zmohutnieš.



Inák je kura ok
 fotka
pomylena  12. 9. 2010 18:11
aj moja spolužiačka bola vegetariánka...potom ju dostala do rúk doktorka, ktorá na ňu asi 5 minút vrieskala, že si kazí zdravie a musí jesť mäso, lebo nemá skoro žiadne železo...
Napíš svoj komentár