My Love II

-Prečo ste ma volali šéfe?- pýtal sa Kyle čiernovlasého chlapíka.
-Máš novú misiu Kyle. A neodmietnuteľnú. Vážnu.-
Rozprával takým hlasom až Kylovi behal mráz po chrbte.
-Je tu jeden upír, ktorého sa nikomu nepodarilo zlikvidovať po celé roky. A teraz prišiel. A ja na neho posielam teba.-
-Posielaš ma do náruče smrti? Aká ti vďaka..-
-Potuluje sa v historickom centre. Tak choď a ponáhľaj sa.-
-Rozkaz šéf.-
-A prines mi jeho telo.-
-Aký paradox že my, lovci upírov, máme za šéfa práve upíra.. Samozrejme, pokiaľ neporušuje pravidlá, nemáme dôvod ho zatýkať.-
Kyle vyšiel na ulicu a ponáhľal sa. Nebál sa smrti odkedy má zjazvenú tvár. Prežil toho toľko, už neumrie len kvôli upírovi. Jednoducho to vie, cíti vnútri že neumrie.
A tak sa veselo vybral dopredu.


-Som zvedavý či sa mu podarí chytiť ho.. všetci na neho zatiaľ išli silou, v tom je neporaziteľný. Možno bude Kyle ten, ktorému dôjde že na to musí ísť rozumom.

Je to už tak dávno..-


-Tu by mal byť.-
Kyle používal svoj vycvičený čuch a cítil upíra v okolí veže. Zastal pred dverami ktoré otvoril a vošiel dovnútra. A tam ho uvidel.


-Ďalší lovec?- spýtal sa smutne upír.
-Bohužiaľ. Keby som nemusel, nelovím vás.-
Nevenoval mu ani jeden pohľad. Len stále zamyslene hľadel pred seba.
-Čakal som že na mňa zaútočí.. a on tu stále len stojí a smutné pozerá..-
-Čím si sa previnil?- spýtal sa Kyle.
-Zabil som človeka. Pre jeho krv. A podviedol som niekoho kto ma miloval..-
-Prepáč. Ale vieš že to musím spraviť.-
-Je mi ho ľúto.. naozaj ľúto.-
-Ešte nechcem umrieť.- povedal upír a vyletel do vrchu veže. Kyle rýchlo zbehol schody.
-Prečo si nevyskočil z toho okna?!- spýtal sa upíra.
-Je príliž jasné slnko.-


-Sprav to rýchlo.-
-Usmial sa.. teraz sa bude usmievať, na človeka ktorý ho ide zabiť?-
-Aj tak to už nemá zmysel. Keď žiješ tak dlho, už aj tak nemáš žiadny zmysel života. Máš peniaze, znalosti, ľudí poznáš do každej štipky kostí. Nemáš nádeje, sny.. potom je to život?-
-Prečo si taký? Prečo sa ani do riti nebrániš?! Nechcem ťa zabiť! Si.. ty nie si zlý.. je to z teba cítiť.-
-Len klamem. Aj to sa časom naučíš.- zase sa usmial.
Vytiahol drevený kol ktorý mal Kyle pripevnený na opasku a pomaly si ho začal zabodávať do srdca.
-Čo to robí? Je snaď úplný blázon?!-
-Ďakujem.. že si ma vypočul..- povedal upír a skĺzol na zem.
-Nie je začo.-
Kyle zdvihol telo bezvládneho upíra.
Na stene veže zostala po ňom už len krvavá stopa.


-Tu je šéf.-
-On.. on ho zabil? Ako je to možné?- z úst mu z prekvapenia vypadla cigareta.
-Nezmenil sa.. je stále úplne rovnaký..-
-Polož ho na stôl. A vypadni.-
Kyle rýchlo odišiel, keďže videl že šéf nemá najlepšiu náladu.


Vstal zo stoličky a pohladil mu vlasy.
-Nebudeš môj, nebudeš nikoho.
Všetko to mohlo byť inak Lance.. ty to vieš najlepšie, že to mohlo byť úplne inak. A teraz tu ležíš mŕtvy.. prečo si to spravil? Keby si to nespravil, nemusel by som ťa zabiť.. boli by sme spolu..
Stálo ti to za to?! Za tú jeho krv? Tých pár minút?-
Kričal.
-Prečo Lance? Prečo je to takto?- pomaly stišoval hlas.
-Milujem ťa. Stále.- už len pošepkal.


Nao bol na svojej obľúbenej večernej prechádzke. Potreboval si prevetrať hlavu, aj aspoň na päť minút. Oproti nemu sa mu začala vykresľovať silueta. Kylova silueta.
-Tak so mnou si ísť nemohol Kyle.. ale hlavne že tu teraz ideš po ulici.. zase si ma vymenil.. nestojím ti za nič, jednoducho za nič!
Najlepší kamarát? Prečo sa pretvaruješ? Prečo mi to robíš Kyle?-
Naa bodlo do srdca. Zase sa mu začalo zvierať v ohromných bolestiach, ako sa mu stáva v poslednom čase dosť často.
-Ja už ďalej nevládzem.. takto to nejde Kyle.. prečo mi stále len klameš..-
***

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu