My Love V

-Prečo mi tak strašne vadí že ma pobozkal?
Veď ja sám viem najlepšie že Kyle nikdy.. nikdy ma nebude chcieť pobozkať. A aj keby náhodou.. cez tú jeho masku to aj tak nejde.. Tak by som ho chcel pozobkať.. prečo ju vlastne nosí? Čo sa mu stalo?
Keď sme boli deti tak ju ešte nenosil.. Potom sme sa odsťahovali.. a potom sme sem zase prišli.. a Kyle bol už iný. Dospelý. Sexy. Bez krídiel. A s maskou.-
Nao si unavene ľahol na posteľ a skrčil nohy.
-Ale ten bozk nebol zlý.. bol.. bol úžasný!
Ale čo z toho, keď chcem aby ma bozkával Kyle.. a stále.. bolo to len kvôli alkoholu. Nepoznám ho.. už ho neuvidím. Ale bol mi povedomý. Asi je zo školy? Keď to bol školský ples.
Tak hups.. možno ho uvidím. Som zvedavý ako sa na mňa bude pozerať keď bude triezvy. A možno si ma už teraz nepamätá.
Prečo by mal.. som len jeden zo šiestich miliárd.-

*Sobota ráno*


Prvé Naove kroky smerovali ako každý víkend k počítaču. Zabol facebook a Skype. Kyle bol online.
-Čo tu robí tak skoro?-
Naovi hneď zablikala správa.
-Píše mi prvý? Aký nezvyk..-
Kyle: -Ahoj.-
Nao: -Ahoj -
Kyle: -Ako?-
Nao: -Fajn.. ty? Už sa máš lepšie?-
-Vždy mu píšem fajn. Keby vedel že to vôbec nie je fajn.. keby som mu to mohol všetko povedať..-
Kyle: -Hej hej Ale dnes som nemohol spať.. potrebujem ti niečo dôležité povedať.. už to nedokážem držať v sebe. Išiel by si von?-
Nao: -Ok, kedy?-
Kyle: -O hodinu v parku?-
Nao: -Fajn.-
-Neodpíše ďalej.. neodpíše. Som zvedavý čo mi chce také povedať.-


Nao nervózne sedel na lavičke a klepal nohou. Stále sa pozeral na hodinky ktoré išli nesmierne pomaly. No čím ďalej, tým dlhšie Kyle meškal.
-Zase mešká.. vždy mešká.. nestojím mu ani za to aby prišiel na čas. Aké prekvapenie Kyle..
A ešte to sprosté slnko.. asi mi praskne hlava. Ale čo mu mám povedať?
"Nie, som upír, nemôžem ísť, je ostré slnko."
Nepotrebujem schôdzky rušiť ako on. Pre neho to vydržím.-
Zdiaľky uvidel jeho siluetu.
-Už bolo načase.-
Kyle si prisadol. Pozdravili sa. Ako vždy. Ahoj a čau.


-Nao.. sľúbiš mi že to, čo ti chcem povedať, nikomu nepovieš?-
-Komu by som to mal povedať.-
-Veď ty vieš že si jediný s kým sa rozprávam. Kto sa so mnou rozpráva.-
-Ja len tak.- odpovedal Kyle.
-No tak hovor.- poháňal ho Nao.
-Už to nemôžem v sebe držať Nao.. potreboval som to niekomu povedať a ty si najlepší kamarát..-
-Takýmto tempom to zo seba ani nedostaneš.- usmial sa Nao.
-Čo to do pekla môže byť?! Keď sa nevie vykecať..-
-Zamiloval som sa..-


-... Čo?-
-... do jednej tvojej spolužiačky. Volá sa Linda, vieš ktorá že?-
-ČO?!-
-Hej viem.- prisvedčil Nao a vložil všetko úsilie na to aby znel normálne, ako vždy.
-Je neuveriteľné ako môžeš pokaziť môj svet jedinou vetou Kyle. Vedel som to.. vždy. Ale napriek tomu.. trhá mi to srdce Kyle.. ako môžeš byť taký slepý? Nevidieť že ja by som pre teba aj umrel a vybrať si nejakú Lindu čo strieda chalanov po týždni.. ja by som ti to nikdy nespravil Kyle.. prečo ona? Prečo?!-
Čo ďalej rozprával Kyle Nao ignoroval. Nezaujímali ho reči aká je Linda úžasná. Pretrpel to pokiaľ sa nerozlúčili.
Počkal si než Kyle odišiel a potom mohol konečne vypustiť slzy. Pomaly sa pobral domov. Celú cestu plakal, až tesne pred domom si utrel oči a rozmazanú linku. Bolo mu jedno kto ho tak videl. To vôbec nebolo dôležité.


Hneď v dverách ho privítala matka. Naa sa zmocnil strach a znechutenie.
-Bude chcieť krv.. a čo! Nech ma vypije! Vypi ma! Celého!-
No na jeho prekvapenie boli jej veľké oči stále modré ako obloha. Len na neho nechápavo pozerala. Tak aj on na ňu.
-Prečo si smutný Nao?- nepochopiteľne sa ho spýtala.
-Keď zistím kto to bol, nedarujem mu to! Môjho Naa sa nikto nedotkne!-
-Niekto ti ublížil Nao?- privinula ho k sebe. Nao ju tiež silno objal a zase sa rozplakal.
-Mami..- zakvílil. Pripadal si ako slabé, bezmocné dieťa. Ktoré potrebovalo objať. A jeho mama, čo vždy chcela jeho krv, ho tu obijíma.
-Napi sa Nao.. zober si moju krv.. teraz ju potrebuješ ty.-

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu