Pre toho, ktorý neexistuje

Čakám na niekoho kto by..
Kto by mi povedal že všetko bude dobré.
Že nemám byť smutná.
Povedal by mi že ma miluje.
A myslel by to vážne.

Niekoho, koho by som mohla obdivovať.
Niekoho, do koho hlasu by som bola zamilovaná.
Do jeho čo i len rozprávania.
Možno spevu.
Hre. Na gitare, na klavíri, na husliach..
Niekoho, koho by som vydržala počúvať stále. Aj keby som mu nerozumela ani slovo, jeho hlas by bol pre mňa nádhernou hudbou.

Niekoho, kto už má rozum. Kamarátom to hovorím v humornom podaní. Asi takomto: "Už budem mať 15, po menej ako 18-ročných nejdem!"
Ale myslím to vážne. Čakám na niekoho kto už niečo zažil. Niečo nie len pozitívne.
Na chalana ktorý už zažil rozchod.
Na takého ktorý dostal kopačky od dievčaťa ktoré nesmierne ľúbil. Na zraneného.
Lebo len taký by si ma mohol vážiť. Len taký by chápal, že pre mňa to nie je o zábave. Že nie je vtipné niekoho namotávať a potom mu pomaličky dávať najavo že nemá záujem.
Na takého, ktorý sa lásky bojí, lebo mu ublížila. Lebo by som mu pomohla. Dostala by som ho z toho. A on zase mňa.
Na niekoho, kto je ako ja.

Čakám na niekoho, kto bude prejavovať svoje pocity. Ukáže mi keď bude so mnou šťastný. Ukáže mi keď bude smutný, aby som sa ho spýtala, čo sa stalo. Ukáže mi keď ho niekto zraní. Kamarát, rodina.. lebo ja tu chcem byť pre neho. A chcem, aby tu bol on pre mňa.
Ktorý by sa nebál prejaviť tie pocity.
Spievať o nich.
Písať básne, alebo lyriku, alebo mi len rozprávať. A ja by som sedela a vypočula ho. Objala ho. A povedala mu, že tu nie je sám. A že ja som tu vždy pre neho.

Ja tu pre neho budem.
Pre neho, vysnívaného.
Pre toho, ktorý neexistuje.

Radšej budem žiť takto. Mať svojho vysnívaného a snívať. Lebo snov sa nikdy nemôžete vzdať. Potom prestanete aj žiť..

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu