***Frank***:
Ach …. to je tak nádherný pocit byť tak blízko pri ňom. Tá jeho prekrásna tvár s dlhými čiernymi vlasmi, zelenými očami a neodolateľným úsmevom. Nemôžem od neho odtrhnúť oči. On, on je ako..... ako..... ako boh. „Frank… Frankie… Haló Frankie počuješ ma?”..... dakto sa mi prihováral, ale ja som nevedel narýchlo odkiaľ ten hlas poznám. Zrazu som vyhŕkol: „Gee,“ zatriasol som hlavou a zaostril pohľad. Gerard len prekvapene pozeral na mňa. Nechápal som čo sa deje. „Čo je s tebou Frankie? V poslednom čase si nejaký zasnený. Žeby sa tu dakto zamiloval?“ Chcel som povedať že áno, ale nemohol som. Bál som sa ako by Gerard zareagoval. Bál som sa, že ak mu to poviem už nikdy viac so mnou neprehovorí, a to som nechcel. „Všetko je v poriadku, len som trocha zle spal a teraz som unavený. Neboj sa to bude OK,“ usmial som sa naňho a zaklipkal očami. „Za desať minút začíname so skúškou, tak sa priprav nech to stoji za to ako vždy.“ Prikývol som a Gerard zmizol niekde na chodbe. „Prečo ja? Prečo mu nemôžem povedať čo k nemu cítim? Je to hrozný pocit, byť mu tak blízko a nepovedať mu ako veľmi ho milujem. No nič Frankie, budeš musieť ďalej tíško trpieť a užívať si aspoň tie chvíle na pódiu, keď sa k tebe túli a spieva ti do ucha.“ Povzdychol som si a vydal sa smerom k pódiu. Zobral som si svoju najobľúbenejšiu Pansy a postavil sa na svoje miesto. Trocha som si znížil stojan s mikrofónom, aby keď si budem krčiť kolená nebol tak vysoko. No viete pri mojej výške je to tak trochu komplikované. „Tak môžeme ísť na to?“ .... ozval sa Gerardov hlas. Všetci len bezslovne prikývli a Gee to cele odpočítal. Počas skúšky ani raz neprišiel ku mne. Stále stál na tom istom mieste. Keď sme skončili, každý šiel svojou cestou. Mikey s Bobom si išli zapáliť, Ray niekde po nejaký kábel a Gerard si prezeral hľadisko a dačo robil s mikrofónom poklopkávajúc si popritom nohou. Po krátkej dobe si uvedomil, že na pódiu nezostal sám, otočil sa smerom ku mne a pozeral na mňa ako sedím na reproduktore a sledujem ho. „Na dnes sme so skúšaním skončili Frankie, môžeš sa ísť kľudne vyspať aby sme to zajtra odpálili ako vždy.“ Ja som ale nechcel ísť spať, chcel som byt pri Geem a pozorovať ho. Tie jeho ladné pohyby ma vždy strašne rajcovali. Lenže to on nevedel a tak som sa radšej pobral ľahnúť si aby som nevzbudil nejaké podozrenie. Popravde bol som aj trochu unavený a dobre mi padlo ísť si ľahnúť. Chvíľu som pozeral do prázdna a predstavoval si ako Gee stoji na pódiu a dáva tie neodolateľné pózy. Potom som si len povzdychol a otočil sa chrbtom k uličke tour busu a zaspal. Zobudil som sa až na druhý deň okolo desiatej. Keď som zišiel z postele, všimol som si, že všetci ešte spia a tou busom sa šíri alkohol. Otvoril som okno aby sa aspoň trochu dalo dýchať, ale to zobudilo Geeho. Vonku bol sneh a teplota sa pohybovala okolo -1oC. „Frank, čo blázniš? Zavri to okno však tu zamrznem.“ Pozrel na mňa podráždeným pohľadom a ja som si všimol, že okrem trenírok a trička nemá na sebe nič. Teda ak nepočítam, že bol za z časti zakrytý perinou. „Hneď ho zavriem, len sem chcem vpustiť trocha čerstvého vzduchu.“ ....„To mi je jedno, zavri ho hneď teraz!“ Zvýšil hlas a ešte viac zvraštil obočie. Povzdychol som si a zatvoril okno. Za ten čas sa vzduch aspoň trochu preriedil a v tour buse sa dalo už ako tak dýchať. Gerard sa otočil chrbtom k uličke, aby ma nevidel. Spravil som si kávu, obliekol som sa čo najteplejšie, vzal cigarety a vyšiel pred tour bus. Potreboval som sa nadýchať čistého vzduchu, pretože z toho smradu v tour buse som sa cítil ako by som včera chlastal aj ja. Keď som dofajčil a vypil kávu, išiel som sa trocha prejsť. Sneh mi vŕzgal pod nohami a všetko naokolo bolo biele. Po chvíli som sa vrátil do tour busu. Všetci už boli hore. Každý mal pred sebou pohár, v ktorom sa roztápala šumienka po opici a na tvári výraz akoby behali maratón. Pokýval som len hlavou a šiel si odložiť veci. Potom som si k nim prisadol a len tak, aby reč nestála, som sa spýtal, že čo sa včera dialo. Nik na to ale nereagoval. Bral som to tak, že v tomto stave ešte nemajú chuť spomínať na to čo sa včera stalo, a nechal som to tak. Spýtam sa ich na to neskôr. Gerard sa na mňa celý čas pozeral tým istým pohľadom ako keď som ráno otvoril okno. Žeby ho to ešte stále štvalo? Sklopil som zrak a zatlačil sa do lavice. „Ako vidím, dnešok bude náročný,“ povedal som si sám pre seba a trochu hlasnejšie vydýchol.
***Gerard***:
Ako som ležal v posteli, s obrovskými bolesťami hlavy som zacítil ako ma ovial mrazivý vzduch. Otvoril som oči a zbadal ako Frank otvára okno. „Frank, čo blázniš? Zavri to okno však tu zamrznem.“ Na sebe som nemal nič okrem trenírok a tenkého trička, ktoré som si už nevládal v tom stave, v akom som bol večer vyzliecť. „Hneď ho zavriem, len sem chcem vpustiť trocha čerstvého vzduchu.“ „To mi je jedno, zavri ho hneď teraz!“ Zvýšil som naňho hlas. Videl som, že ho to zaskočilo a trochu ma to mrzelo. Nechcel som byt naňho tak hnusný hneď z rána. Aby si nevšimol mojej ľútosti otočil som sa mu chrbtom. Cítil som jemnú vôňu kávy ktorá sa šírila celým tour busom. Potom som počul, že sa oblieka a vychádza von. Najprv som ho počul zdržiavať sa pri tour buse, ale potom nastalo ticho. Nechcelo sa mi už ležať, tak som vsal a šiel si spraviť šumienku po opici. Po mne sa zobudili aj ostatní, ktorí sa ku mne so šumienkou pridali. Neskôr sa vrátil Frank. Bol celý premrznutý. Len prešiel okolo nás a kýval nad nami hlavou. Keď sa vyzliekol prisadol si k nám a povedal nám, že vonku je príšerná zima. Medzi riadky vhodil aj otázku ohľadne včerajšieho večera, ale nik z nás mu na to čo sa večer dialo neodpovedal. Boli sme tak mimo, že sme nechceli ani myslieť na to čo sa večer stalo. Po celý čas som z Franka nespustil oči. Musel som mať tak priamy pohľad, že som ho donútil sklopiť zrak. Ale keď som si to uvedomil bolo už neskoro. Zase som to posral. V tour buse nastalo ticho, ktoré prerušil môj žalúdok, čo si pýtal jesť. Už len z pomyslenia na jedlo mi bolo zle, ale žalúdok si tvrdil svoje. Keď som sa chcel vybrať po sucháre, Frank sa zrazu postavil, vytiahol ich zo skrinky a podal mi ich. Usmial som sa na neho a poďakoval. Zdalo sa mi, že sa červenal, keď mi tie sucháre podával. Usmial sa tiež ale nepozrel mi do očí. Všetci postupne poodchádzali od stola, jedine Frankie ostal sedieť pri mne. Keď sa mi žalúdok upokojil, vstal som, že idem spratať otrusiny čo som narobil zo suchárov, lenže Frank vstal tiež, rýchlo schmatol utierku a začal utierať stôl, „Ja to spravím Gee, kľudne sa choď prezliecť.“ .....„Nie, to je v poriadku Frankie, nechaj, ja si to spravím.“ Pokúsil som sa usmiať, ale nemohol som keď som uvidel ten sklamaný výraz jeho tváre. Zase som to posral! Chcel som to nejako zachrániť: „Ale nemohol by si mi prosím spraviť kávu? V tomto stave by som si určite zase pomýlil soľ s cukrom, ako naposledy,“ zasmial som sa. Nemal som na kávu chuť, ale bol to jediný nápad čo som dostal. Frankie hneď zažiaril radosťou, že pre mňa môže niečo urobiť: „Samozrejme, že ti spravím kávu Gee.“ Usmial sa na mňa. Kým som poutieral stôl, voda v kanvici zovrela. Sadol som si nazad za stôl a počkal si na kávu. Keď mi ju Frank s úsmevom podával, usmial som sa i ja a poďakoval. Vôňa kávy zmixovaná so smradom alkoholu mi udrela do hlavy a ja som otvoril okno. Keď som cítil ako sa ťažký vzduch riedi, uľavilo sa mi.
***Frank***:
Vôňa kávy a smrad alkoholu v tour buse spravili taký ťažký vzduch, že ma rozbolela hlava. Nebol som jediný na koho to malo taký vplyv, pretože Gee sa zrazu postavil a otvoril okno. „Ach, milujem čerstvý vzduch,”.... povedal som si sám pre seba. „Gee nepotrebuješ už nič?“ „Ďakujem Frankie, spravil si pre mňa už veľa. Idem sa prezliecť a pôjdem si trochu prevetrať hlavu. Ak sa ti bude chcieť ísť ešte raz von, tak môžeš ísť so mnou.“ Keď tú vetu dopovedal, usmial som sa a len bezslovne prikývol. Gee nebol ešte ani poriadne oblečený a ja som ho už netrpezlivo čakal pri dverách. Keď sme vyšli von, ani neviem čo ma to napadlo, som sa rozbehol dopredu, popri tom vzal do rúk sneh, spravil guľu a hodil ju po Geem. Ten na mňa najprv pozrel, zvraštil obočie a ja som sklonil hlavu. Za ten čas spravil guľu aj on, hodil ju po mne a s vyplazeným jazykom sa na mne chichúňal. A vtedy to cele len začalo. Najprv som sa naňho prekvapene díval, ale kým spravil ďalšiu snehovú guľu som sa spamätal a stihol uhnúť. Cítil som sa šťastný ako ešte nikdy predtým. Vôbec som nevnímal okolie, bolo mi jedno ak sa na nás niekto pozeral ako na bláznov. Ja som si užíval doposiaľ svoje najkrajšie chvíle života. Z ohadzovania snehovými guľami nakoniec vznikla bitka v ktorej išlo o to aby sme toho druhého čo najviac vyváľali v snehu. Bol by som to vyhral, keby sa to nestalo. Ako sme sa bili Gee sa mi rukou obtrel o moje mužstvo a ja som mal zrazu tesno v nohaviciach. Pozrel som na Geeho . Ten sa len usmial, šmaril mi do tváre sneh a zhodil ma zo seba. Potom vstal a oprášil sa. „Ty tu zostávaš?“ spýtal sa, keď som ostal nehybne ležať. Podal mi ruku a usmial sa. Ja som sa usmial tiež a ako ma ťahal zo zeme zrazu som ho len stiahol nazad do snehu. „Hej to nebolo férové. Máš mínus bod.” zasmial sa a vyplazil na mňa jazyk. Tento krát som mu to opätoval. Potom sme vstali, oprasili sme sa a utekali nazad do tour busu. Boli sme totálne premrznutý. Vo dverách sme sa pretláčali v tom kto vojde dnu ako prvý. Vyhral to Gerard. Rýchlo sme zo seba zhodili mokré oblečenie a hodili sa do postele. Samozrejme každý do tej svojej.
***Gerard***:
Bol som premrznutý až na kosť. Rýchlo som sa hodil do postele a zakryl sa perinou tak, že mi trčal len nos. Frank spravil to iste. Na chvíľu som privrel oči aby som nevnímal ten chlad a keď som ich otvoril stretli sa s Frankieho. Ako sme zo seba nespúšťali zrak, uvedomil som si aké ich má nádherné. „On je celý nádherný. Prečo som si to nikdy neuvedomil? Bože, Gerard upokoj sa. Chováš sa ako by si bol zamilovaný. Ale čo ak naozaj som? Keď som s Frankiem cítim taký zvláštny pocit, ako by ma to hrialo pri srdci.” Tieto myšlienky mi nedali sa odvrátiť od jeho pohľadu. Strašne som sa chvel od zimy. Zuby mi drkotali tak, že to bolo počuť až k Frankiemu, ktorý zrazu len vstal, vzal si svoj paplón a natlačil sa ku mne do postele. Prekvapene som naňho pozeral, ale keď som zrazu zacítil to teplo, ktoré nastalo, bolo mi všetko jedno. Konečne som sa prestal triasť. Bez slova sme ležali a o pár minút na to sme zaspali. Zobudili sme sa až na hluk, ktorý okolo nás nastal. Keď som otvoril oči, Ray, Mikey a Bob stáli pri mojej posteli a záhadne na nás hľadeli. Najprv mi to nedošlo, ale keď som si uvedomil, že ležíme s Frankiem v jednej posteli, všetko mi bolo hneď jasné. Dokonca ruky, ktoré sme mali schované pod perinou sa nám pevne stískali. Pozrel som na Franka a ten len odvrkol, že čo je na tom také hrozné, keď vonku je taká zima a v buse nie je o nič teplejšie. Všetci sa len zháčili a s mrmlaním si popod nos sa otočili a šli svojou cestou. Potom sa otočil smerom ku mne, usmial sa a vstal. V tom okamihu ma striaslo a ja som sa schúlil do klbka. Z pomedzi dverí tour busu sa ozval Ray: „Kým sa vy dve hrdličky dopravíte, ideme zatiaľ pomôcť s prípravami na skúšku pred koncertom,” zasmial sa a odišiel. Vtedy som si spomenul, že dnes večer máme koncert. Rýchlo som vyskočil z postele a išiel sa obliecť do mojich najobľúbenejších čiernych vecí. Nalíčili sme sa a naraz vybehli z tour busu. Keď sme sa zjavili pri pódiu všetci si nás začali premeriavať pohľadom, ale my sme si to nevšímali. Teda aspoň Frank. Ja som sa o to len snažil. Frankie si šiel po gitaru a ja som si začal nastavovať mikrofón.
***Frank***:
Potom čo som spal s Geem v jednej posteli som sa z toho nevedel prebrať. Ja som sa z toho ani nechcel prebrať. Počas celej skúšky som nenápadne pokukoval po Geem a keď sa naše oči občas stretli, usmiali sme sa na seba. Lenže to ešte nič nebolo. Keď sa odštartoval koncert a v hale nastala pred prvou pesničkou tma, Gerard prišiel ako vždy za mnou, poprial mi veľa šťastia a pobozkal ma na čelo, čo bolo dačo nového. V tom šoku v akom som zostal som mu nevládal ani odpovedať. Myslel som, že snívam, ale bicie ktoré sa ozvali za mojim chrbtom ma presvedčili o tom, že to nebol sen, ale čistá realita. Gee sa ako vždy popri spievaní prechádzal po pódiu, hádzal svoje sexy pózy a občas sa zastavil aj pri mne a spieval mi do ucha. Bol to jeden z našich najlepších koncertov. Diváci spievali spolu snami, kričali, skákali, zabávali sa, tak ako sa na koncertoch patrí. Čas ale nebol snami kamarát a ani som sa nenazdal už bolo po všetkom. Všetci totálne zničení sme sa pobrali do tour busu a hodili sa každý do svojej postele. Nemohol som ale na to všetko zaspať. Celý čas som mal pred očami ako ma Gee pobozkal. Otočil som sa smerom k jeho posteli aby som ho mohol pozorovať ako spí, ibaže on nespal. Pozeral na mňa a usmieval sa. Ústami len naznačil pozdrav. Nevedel som čo mám robiť. „Mám sa hodiť k nemu do postele a zastrieť záves alebo len opätovať pozdrav a ísť spať?” Dlho som rozmýšľať nemusel, pretože Gee mi to uľahčil. Opatrne zliezol z postele a šupol sa vedľa mňa. Teda ono to tak vyzeralo zo začiatku, ale nakoniec bol nado mnou. Zaťahoval záves tak aby nás bolo čo najmenej vidieť. „Gee čo to robíš?” spýtal som sa ho. On len sklonil hlavu a zašepkal mi do ucha: „Ja to už nevydržím Frankie.“ Potom sa odtiahol a pozrel mi do očí. V duchu som si vravel: „Nie Frankie, nesmieš to urobiť. Upokoj svoje vášne, on to tak nemyslí.“ Bolo márne si to vtĺkať do hlavy, prudko som ho pritiahol a začal bozkávať. Najprv to boli len také obyčajné bozky, ktoré sa zmenili na francúzske, hneď potom ako mi Gee začal strkať jazyk do úst.
***Gerard***:
Nechápal som čo robím. Rozum mi vôbec nepracoval, vášeň a túžba boli silnejšie. Cítil som zase to teplo, čo ma hrialo pri srdci. Rukou som začal jazdiť po Frankieho tele. Skúmal som jeho jemne obrysy tehličiek na bruchu. On začal robiť to isté. Ako som bol nahnutý k nemu tričko sa mi len zrazu zošuchlo k hlave a ja som ostal, dá sa povedať polonahý. Frank ruky nechal tam kde boli. Asi sa zľakol, že mu niečo za to tričko poviem aj keď on za to nemohol. „To je v pohode láska.“ Povedal som a pobozkal som ho. Otiahol som sa od neho a vyzliekol som si tričko. „Gerard, nemusíš to robiť keď nechceš.“ vyhŕkol zo seba. „Ale ja chcem. Chcem ťa cítiť, chcem cítiť tvoju jemnú pokožku. Si tak neodolateľný Frankie. Ja.... ja..... keď som s tebou.... tak.... éhm .... neviem ako to povedať.“.... „Proste to povedz ako to cítiš.“..... Zahľadel som sa mu do očí a on sa na mňa usmial. „Keď ja....“ v duchu som si povedal „kurva už mu to proste povedz a nechoď okolo toho ako okolo horúcej kaše“ Nakoniec som však načatú vetu dokončil: „.... ja ťa asi milujem, Frankie.“ Frank na mňa vytreštil oči a lapal po dychu: „Ehm.... no..... éhm..... vieš..... no.“ ....„Proste to povedz ako to cítiš.“ S úsmevom som ho prerušil, ako to spravil on mne. Potom mi povedal: „Nikdy by som nečakal, že to povieš Gee. Nevieš ..... nevieš si ani predstaviť ako som rád. Ja,.... už je to dlhšiu dobu čo sa mi páčiš, ale nikdy by som nečakal, že to nastane aj z tvojej strany,“ celý čas sa pozeral niekam do neznáma a červenal sa. „Milujem ťa Gerard.“ Pri týchto slovách sa mi už opäť pozeral do očí a natiahol sa za mnou aby ma pobozkal. Rukou ma jemne pohladil po chrbte až mi po ňom prebehol mráz. Bol to vzrušujúci pocit. Zliezol som z Franka a zamotali sme sa pod jednu perinu. Boli sme k sebe pritisnutý najviac ako sa len dalo. Chvíľu sme sa ešte spoznávali rukami a bozkávali sa najprv na krku, potom mi Frank zišiel na hruď a nazad k ústam. Takto to bolo až kým sa naše ruky nespojili a nezaspali sme jeden druhému v náručí.
***Frank***:
Bol to perfektný pocit. Chvíľu som bol v tom, že je to všetko len sen ale ono to bola skutočnosť. Bolo nám tak super, že som to nechcel kaziť otázkou „A čo povieme ostatným?“.... Bude to musieť počkať do rána. Mal by som si nastaviť budík tak, aby sme sa zobudili skôr a Gerard by sa stihol presunúť do svojej postele. Lenže čo čert nechcel, opäť sme sa zobudili na podobný rámus ako keď sme spolu spali prvýkrát. „Zase vám bola zima?“ spýtal sa Bob a Ray s Mikeym sa za jeho chrbtom len rehotali. Gee odvrkol: „Čo vás do toho?! To je naša vec.“.... „Mne je to jedno. Ale keď nás chcete klamať, tak aspoň trocha presvedčivejšie. Alebo rovno vyklopte pravdu a bude to vyriešené.“.... „Medzi nami je to čisto kamarátstvo.“ vyhŕkol zo seba Gee. „Keď vám budeme chcieť povedať niečo viac, tak vám to povieme. Ale teraz nič také nehrozí tak si dajte odpich, my chceme ešte spať.“ Normálne som nechápal kde na to všetko došiel. Hlavné ale bolo, že jeho slová zabrali. Všetci sa pobrali do kuchynky a zavreli za sebou dvere, ktoré ju oddeľovali od spacieho priestoru. Gee sa mi rukou zaboril do vlasov a zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Ja som sa mu schúlený vtlačil do náruče a zatvoril som oči. Ale zaspať som už nevedel na rozdiel od Geeho, ktorý hneď spal ako poleno. „Medzi nami to je čisto kamarátstvo.“..... tieto slová mi neustále zneli v hlave. „Je toto všetko len hra, alebo to Gee myslí vážne? Prečo si kladiem takéto otázky? Jasné, že to myslí vážne, Gee sa nikdy nepretvaruje. Teda aspoň doteraz to tak nebolo. Ach Frankie, prestaň si namýšľať, Gee bol vždy na baby, tak prečo by sa kvôli tebe menil?!“ Pozrel som na tú nádhernú tvár. Usmieval sa. Zaujímalo by ma, čo sa mu sníva, keď sa tak usmieva. Povzdychol som si a zavrel oči. Bol som v takzvanom polospánku. Vnímal som všetko čo sa okolo nás dialo a predsa som oddychoval.
***Gerard***:
Keď som otvoril oči, prvé čo sa mi pred nimi zjavilo bol Frankie. Zaostril som pohľad, aby som si ho mohol poriadne prezrieť. Vyzeral ako malé dieťa keď sladko spí. Jemne som sa k nemu natiahol a pobozkal na čelo, na čo sa Frankie zobudil. Zadíval som sa mu do oči a usmial sa: „Dobré ráno zlato.“ To zlato som nemohol vynechať. Vedel som, že nik nie je v tour buse pretože chvíľu na to ako som otvoril oči som počul ako všetci odišli dakde von. „Do.... dobré ráno Gee.“ „Ako si sa vyspal?“ spýtal som sa a pohladil som ho po tvári. „Dobre. A čo ty?“ Chcel som mu povedať aký prekrásny sen o nás dvoch som mal, ale nato sa otvorili dvere tour busu a všetci vošli dnu. Frank si len povzdychol a vstal z postele. Vzal si z chladničky nejaké ovocie a sadol si za stôl. Bol som zaskočený z tej reakcia na príchod chalanov. Vstal som teda tiež a išiel som si spraviť obedovú kávu. Zo skrinky som vybral keksy a prisadol si k Frankiemu. Ten rýchlo zjedol čo mal a odišiel. Čo sa to s ním deje? Počas celej cesty na ďalší koncert sa mi vyhýbal. Na skúške bol úplne iný ako bývava. Ani raz na mňa nepozrel a to nehovorím o koncerte, počas ktorého vždy keď som prišiel k nemu odišiel alebo sa mi otočil chrbtom, aby som sa mu nemohol pozrieť do oči. Po koncerte sme šli do baru, len Frank, ako vždy sa vybral rovno do tour busu. Rozhodol som sa ísť za ním a vyriešiť to, čo sa dnes dialo. Keď ma zbadal zostal zaskočený stáť na jednom mieste a ani sa nepohol. „Frankie ja,.... trápi ma čo je s tebou. Odvtedy čo sme sa zobudili sa mi len vyhýbaš a ja nechápem prečo.“ Pristúpil som k nemu ale on len cúvol a povedal: „Gee, prosím nechaj ma samého. Ja,....... musím si to dať v hlave do poriadku. Všetko sa to pre mňa deje strašne rýchlo.“ Nechápal som to. Viem, že Frankie ma miluje a ja milujem jeho. Včera predsa takýto nebol a to všetko čo sa dialo v posteli,.... Niesom preňho snáď dosť dobrý? Zrazu som zacítil bolesť, bolesť ktorá šla priamo z hrude, tam kde je srdce. Bolo to ako by mi doň niekto strelil šíp. „Frankie...... ja..... ak som....“ chcel som sa ho na to spýtať, ale on ma prerušil: „Myslíš to so mnou vážne Gerard? Alebo to čo sa medzi nami udialo bola len hra?“ Po tejto otázke som stratil dych. Nechápal som prečo, sa na to pýta. Nebolo to snáď dostatočne jasné? Prerušil moje myšlienky: „Tak myslíš to vážne, alebo sa so mnou len hráš? Využívaš to, že mám pre teba slabosť, aby si sa pobavil a potom sa mi jedného dňa zasmeješ do ksichtu? Hmmm? Ako to vlastne celé je?“ - „Samozrejme, že to myslím s tebou vážne Frankie, čo ťa to napadlo?“ - „Tak čo malo potom znamenať to“...... „Medzi nami to je čisto kamarátstvo.“ - „Nechcel som chalanom hneď všetko vešať na nos, a hlavne som nevedel či vôbec chceš aby to vedeli. Preto som to povedal. To kvôli tomu si sa mi celý deň vyhýbal? Bál si sa, že ta len využívam?“ - „Ja..... nevedel som čo si mám o tom myslieť. Povedal si to tak....... tak pravdivo.“ - „Och Frankie, prepáč mi to. Nechcel som, aby si si toto myslel. Ja som sa len snažil zbaviť neustáleho špehovania chalanov. Ale ak chceš môžeme im povedať pravdu a nebudeme už musieť mať podobné problémy.“ Pozrel na mňa svojimi prekrásnymi očami, že mi až slzy skoro začali tiecť. Zase som vykročil smerom k nemu. Tento krát neustúpil, ale išiel mi naproti. Hodil sa mi okolo krku a mal som pocit, že trochu zakňučal. „Milujem ťa Frankie“ odtiahol sa odo mňa, tak aby sa mi mohol pozrieť do tváre a potom povedal: „Aj ja teba milujem Gee.“ Rukou som mu odhrabol vlasy z oči a naklonil som k nemu hlavu. Jemne som ho pobozkal na pery a cítil som, že sa usmial. Potom som zišiel s bozkami na krk a rukami som ho začal hladiť po chrbte. Frankie len ticho vzdychal a mne sa začínali od vzrušenia podlamovať kolená. Zvalil som ho na lavicu a neustále ho bozkával. Zacítil som ako mi Frankie vliezol rukami pod tú kopu vecí čo som mal na sebe. Boli studené a mne prešiel po celom tele mráz. Keby len to. Spolu s tým ma to aj neskonane vzrušilo a tak som zo seba vydal jemný povzdych. Frankie pozrel na mňa a šibalsky sa usmial: „Nejdeme radšej do postele? Tam nám bude omnoho teplejšie.“ Vedel som čo bolo jeho pravým zámerom. Zúžený priestor, ktorý nás núti byť k sebe čo najbližšie...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nathalicatko
10. 8.augusta 2011 16:34
konečne to niekto pozná!
Napíš svoj komentár