Postavy: Severus Snape, Grace Caneová (vymyslená)
Po hodnej chvíli Severus konečne zaspal. Spočiatku sa zdalo, že bude mať ďalšiu bezsennú noc, no nemal. Zrejme sa mu podarilo upokojiť všetky svoje zlé myšlienky a spomienky. Myslel už len na dobré veci.
Videl malé dievčatko. Sedelo v piesku a hralo sa. Mohlo mať tak päť alebo šesť rokov. Neďaleko stála vysoká žena s tmavými hnedočervenými vlasmi a úzkymi zelenými očami. Podišla k dievčatku, zohla sa aby jej videla do tváre a láskavo sa jej prihovorila: „Grace, zlatko, už by sme mali ísť domov. Ocko je už určite doma.“
„Dobre mami.“ Grace vstala, Oprášila sa a chytila svoju matku za ruku.
Severusovi sa Grace zdala veľmi povedomá, akoby ju už niekedy videl. Ale je to dosť možné, pretože keď bol vo svete muklov, videl veľa detí v tomto veku. Možno ju už niekedy stretol. Možno.
Zrazu sa matka s dcérou rozplynuli. Obraz sa zahmlil. Po chvíli sa znovu objavili, no tentokrát o dosť staršie. Bol s nimi aj nejaký muž. Mal husté bledohnedé vlasy a hnedé oči. Bol otočený chrbtom ku Grace a jej matke. Zohol sa a zo zeme zodvihol pergamenovú obálku, obrátil sa ku Grace a usmial sa.
„Gracie, dcérenka, dostala si list.“
„Ja? Ale mne predsa nemá kto písať.“ Pozrela na muža a dodala: „Písal si ho ty ocko?“
„Určite nie.“ Znovu sa usmial a podal obálku Grace. Plná radosti za ňou natiahla ruku a vzala si ju.
„Je ťažká.“ Posťažovala sa Grace. Potom pozrela na veľký nápis.
Slečna Grace Caneová
Izba na poschodí
Fleet Street 10
Londýn
Grace si nápis prečítala dvakrát. Keď si ho šla prečítať tretíkrát, všimla si, že na liste chýba poštovná známka.
„Nerozumiem tomu. Na každom doručenom liste má byť poštovná známka. Tu ale nie je.“ Pozrela na rodičov, ktorí už sedeli vedľa seba a dívali sa na svoju dcéru ako sa čuduje svojej prvej pošte. Grace chcela vidieť aj obsah obálky, tak sa ju pokúsila otvoriť. Nešlo jej to, bola totiž zapečatená. Zohla ju a pečať sa prelomila. Grace otvorila obálku, vytiahla z nej list a zažala nahlas čítať: „Rokfortská stredný škola čarodejnícka...“
Obraz sa znovu rozplynul. Počas čiernoty pred očami si Severus spomenul odkiaľ pozná Grace. Chodí už štvrtý rok na Rokfort. Nízke bystré dievča s výnimočnými schopnosťami, muklovský pôvod, fakulta Chrabromil. Má tmavé hnedé vlasy siahajúce po ramená a veľké oči. Ich farbu si však nikdy nevšimol. Veď prečo by aj mal?!
Obraz sa vrátil, ale bol veľmi tmavý. Videl seba spolu s tým dievčaťom v tmavej studenej miestnosti. Rozprávali sa, no ich slová vôbec nepočul. Bolo to ako nemý film. Grace si sadla na zem a oprela si chrbát o stenu. Severus sa prechádzal po miestnosti. Keď ju prešiel štvrtýkrát, zastal a spod plášťa si vytiahol prútik. Zľahka ním mávol a do ruky mu vletela sviečka. Znovu mávol prútikom. Sviečka sa zapálila a osvetlila malú časť miestnosti. Snape opäť mávol prútikom, no nič sa nestalo. Podišiel ku Grace a sadol si veľa nej na studenú zem. Niečo jej hovoril, ale nepočul čo. Chvíľu len tak sedeli a rozprávali sa, no potom sa Snape postavil a Grace vstala tiež. Čosi jej povedal a podal jej ruku. Grace prikývla a chytila sa jeho ruky. V tom momente zmizli.
Nastala tma. Trvala dlho, ale potom je nahradilo jasné svetlo, uvedomil si, že je to sneh. Videl okolo seba veľa hrobov. Pravdepodobne sa ocitol na cintoríne. Pri jednom z hrobov stála Grace. Bola o dosť staršia ako ju videl naposledy. Vytiahla si prútik a vyčarovala veľký vianočný eniec. Bol nádherný. Chvíľu sa naň dívala, potom zdvihla zrak k náhrobnému kameňu z čierneho lesklého mramoru, na ktorom bolo ozdobne vygravírované: Severus Snape... Ďalej to ani nemusel čítať, vedel komu ten hrob patrí. Sklopil zrak. Zalial ho zvláštny pocit. Čo robí Grace Caneová pri mojom hrobe? Pozrel sa na ňu a všimol si, že jej po lícach stekajú slzy. Prečo? Prečo plače? Je to divné! Nepáči sa mi to. Grace si vytiahla vreckovku a utrela si tvár. Severus sa jej pozrel do tváre. Všimol si jej veľké oči. Jasne videl ich farbu. Boli modrosivé a leskli sa jej od sĺz. Pozrel sa jej do nich prvýkrát v živote, a hoci boli krásne, on sa do nich už viackrát nechcel pozrieť. Premeral si ju pohľadom. Mrazivý vietor sa pohrával s jej tmavými vlasmi, ktoré jej vytŕčali spod čiapky. Mala ich rovnako dlhé ako aj predtým. Znovu si ju premeral a všimol si, že je zase o čosi vyššia ako predtým, no i tak bola približne o hlavu nižšia od neho. Pozrel jej do tváre a snažil sa vyhnúť jej očiam, ale nepodarilo sa mu to. Pozrel sa do nich. Už v nich nemala slzy, no ešte stále sa jej leskli. Trochu sa mykol a na chvíľu odvrátil zrak. Potom sa však pohľadom vrátil k jej očiam. Ani nevedel prečo. Obrátil sa jej chrbtom a keď sa otočil, už tam nebola. Keby vedel, že odíde, neotočil by sa. Všetko naokola sa rozplynulo do bielej farby.
Snape otvoril oči. Posadil sa a začal premýšľať nad tým divným snom. Grace Caneová, to dievča k sebe nesmiem za žiadnych okolnosti pustiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár