Tmavá dlhá chodba lemovaná ťažkými obrazmi, osvetlená len malým svetielkom vyžarujúcim z konca čarovného prútika. Človek by v tej tme uvidel iba siluetu stredne vysokej mužskej postavy za až priam oslepujúcim svetlom lumosu.
Muž kráčal chodbou so vztýčeným prútikom pomerne rýchlymi krokmi. Počas chôdze mu dlhý plášť rytmicky plieskal o členky. Nachvíľu postál v okamihu, keď uvidel, že sa chodba rozdvojuje. Akoby rozmýšľal či má odbočiť doľava alebo doprava. Viackrát nazrel do oboch chodieb. Nakoniec sa rozhodol, že pôjde doprava. Na konci chodby sa zračilo jasné svetlo sviečok. Rezko vykročil vpred. Keď bol asi v polovici, na okamih zastal.
„Nox!“ Vyslovil zaklínadlo, ktorým zhasol svetlo svojho prútika a ďalej pokračoval v ceste.
Na konci chodby bola veľká miestnosť. Vyžarovalo z nej svetlo. Muž v plášti do nej nahliadol s presvedčením, že uvidí nejakého profesora alebo profesorov. Alebo aspoň školníka. Miestnosť však bola prázdna. Asi nejaký námesačný študent rozsvietil miestnosť tým, že zapálil všetky sviece. Asi si skúšal zaklínadlá, pomyslel si muž a namieril prútikom do osvetlenej miestnosti.
„Finite!“ V miestnosti okamžite zhasli všetky sviečky. Napokon si muž zastrčil pod plášť, otočil sa a teraz už potme kráčal naspäť chodbou ktorou prišiel. Vracal sa späť do svojej spálne. Cestu mu skrížila vysoká postava.
„Severus! Si námesačný alebo len nemôžeš zaspať?“ Podľa hlasu spoznal toho muža. Bol to Dumbledore, riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.
„Skôr by som povedal, že to druhé, pán riaditeľ.“
„Potom máš určite preťaženú myseľ.“ Povedal riaditeľ a usmial sa.
„Pravdepodobne.“ Odvetil Severus, no úsmev mu neopätoval, „Tuším začínam cítiť únavu. Pôjdem si ľahnúť.“ dodal nakoniec.
„Dobre Severus. Choď. Musíš sa vyspať, profesor Snape.“ Pobavene poznamenal Dumbledore a obrátil sa chrbtom k Snapeovi. Ten nič nepovedal a odišiel dlhou chodbou späť do svojej spálne aby si konečne oddýchol po ťažkom prvom školskom pracovnom dni v tomto roku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár