Toto je moja slohovka ktorú som písala v škole na hodine. Nechcem sa chváliť, ale fakticky bola najlepšia z celej triedy Slohy mi nikdy nerobili problém Nechám vás už tak. Prajem príjemný zážitok a nula nepríjenných deprimujúcich pocitov po prečítaní
Ani neviem, ako sa to vlastne stalo. Ležala som na posteli a sledovala futbalový zápas. Bola som taká zaujatá priebehom hry, že som si okolo seba nič nevšímala, okrem lopty, ktorú si hráči prihrávali na ihrisku. Proste hrali futbal. Vtom som začula rachot. Postavila som sa a išla som zistiť, čo to bolo. Prezrela som celý dom, ale nič zvláštneho som si nevšimla. Tak som vošla do kuchyne, že si pripravím nejaké jedlo. Vtedy som zbadala, že nám na stene chýba obraz. Bol padnutý na zemi a rozbitý. Upratala som rozbité sklo a vyhodila som ho. Vrátila som sa do izby a posadila na posteľ. Svoj zrak som uprela na spadnutú knihu. Srdce sa mi rozochvelo. Bála som sa. V dome vládlo ticho, čo mi naháňalo ešte väčšiu hrôzu. Vonku začal štekať pes. Pozrela som von oknom a videla som ho utekať. Začula som hudbu. Bola z rozhlasu. Nestarala som sa o to a sadla som si s úmyslom učiť sa, ale na počudovanie som nemala žiadne učebnice ani zošity. Začala som sa smiať ako šialená. Zrazu boli okolo mňa samé kvety. Neboli to však obyčajné kvety. Boli zo železa. Vtedy mi na nos priletela lienka. "Som blázon!" zvreskla som a zrazu som ležala na posteli. Bol to len sen. Takže nie som blázon. Či áno?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár