...Priblizil sa a dal mi tu najsladsiu pusu.Sice len na licko,no mne to vtedy uplna stacil d hlavy az po prsty na nohach ma to celu zamrazilo.Nevedela som sa ani pohnut,len srdce mi akosi islo vyskocit z hrude.Ked videl,ze som reagovala len jemnym usmevom,odisiel do satne za kamaratmi.Az vtedy som sa konecne trosku spametala a precitla som.Konecne som sa pozbiierala,vzala som si veci a postavila som sa.Nadalej som sa pozerala von z okna.Mala som taky usmev na perach ako este nikdy.Bola to tak sladka chvila.Hoci som bola v plnom zamysleni,vsimla som si,ze znova presiel okolo mna aj s kamosmi.Pozrel na mna a nahodil ten svoj usmev,ktory nikoho nemohol nechat chladnym.Len som sa pousmiala,sklopila oci a s tym najhamblivejsim vyrazom som sa pozrela dole...
Odvtedy sme si dost dobre rozumeli.Stale sme si pisali a taketo chvile v skole,ked sme sa len rozpravali sme travili dost casto.Az kym...
Az kym neprisli prazdniny.Uz si presne nepametam ake to boli.Ked mi ten jeho kamarat s ktorym som si pisala zacal vyznavat lasku,vraviet,ze ma lubi a podobne veci.Proste si so mnou chcel nieco zacat aj napriek tomu,ze vedel ako to je.Vedel,ze mam rada ineho...No aj on bol len clovek a ja som vobec nevedela,co mam robit,ako nato reagovat.Mozno keby som si s nim nieco zacala tak by som na to vsetko z Valentina zabudla a konecne by som sa netrapila.Ale zas on vraj bral kazdu len do postele a z niecoho tie reci museli vzniknut.Tak som mu este dala nadej,ze si to rozmyslim a poviem mu.No prave v tom case som si uvedomila,ze dat sa s nim dokopy len a len z lutosti nebolo spravne.A prave preto,ze som slusny clovek som mu povedala pravdu.
Tak po tomto sa vyfarbil aky bol.Samozrejme,ze to mojej valent.znamosti nezabudol povedat a kazat mu vsetko co sme si pisali.Kedze ti dvaja boli kamarati,pytal sa ma ci to je naozaj pravda a to uz som musela s pravdou von.Dost sa na mna zato nahneval.Vycital mi to,ze viem aky jeho kamarat je a aj napriek tomu som sa s nim chcela dat dokopy.Marne som mu vysvetlovala,ze to naozaj nic nebolo.Aj tak nas to odcudzilo.Uz to vobec nebolo to,co predtym.
No cas sa vliekol dalej a tuto skutocnost som si velmi priala zmenit.Vedela som,ze len svojim pricinenim to nejako dokazem.Preto raz pocas jedneho vecera,ked sme si len tak pisali,som si vypitala jeho icq,aby rec nestala...
O par dni nato,som si ho ulozila do kontaktov a hned mi napisal.Vobec si nepametal,ze mi dal svoje icq.Vtedy mi to pripadalo,akoby mu vadilo,ze urobil taku hlupost.Nikdy by ma nenapadlo,ze prave tento cin nas bude zblizovat.Sice som mu takmer stale ako prva pisala ja (asi az na jeden pripad ked sa vtedy ozval) ale v tom case mi to celkom postacovalo...
Dalsia cast mojho pribehu je za nami.Vlastne teraz uz za vami,lebo ja som si ju raz uz prezila.Dufam,ze tento koniec sa vam uz lubil,lebo v tomto pripade som sa snazila nicim nenapinat ♥ ♥ ♥
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
martinka1112
18. 8.augusta 2008 13:54
aaale tak no môže byť
Napíš svoj komentár