Spomienky alebo ake to bolo kedysi....part X.

Dnesnou poslednou castou ukoncujem svoj pribeh.Neviem ci sa vam pacil alebo nie,pisala som len to co sa mi ozaj stalo.Hoci teraz vela z toho lutujem,nemozem to vratit spät.Tym,ktorym som mojimy cinmi ublizila sa ospravedlnujem.A tym co ublizili mne tak velmi patri ties moje ospravedlnenie a lutost.Lebo clovek,ktory dokaze tak klamat a ublizit to nebude mat lahke.Ja som si z toho uchovala len tie pekne spomienky z prvych casti.Tie prve obdobia,ktore nas sprevadzali...

...Toho chalaana som si nechala v priateloch.Este stale spolu obcas piseme ak nie je co robit.Takto vlastne zatial skoncila tato cast.Kamaratstvom.

Po tomto pre mna tazkom velmi tazkom obdobi sa na mna este aj moja valent.znamost nahnevala.Proste bol nastvany,ze som si zacala s nimi dvoma.Povazoval ma kvoli tomu za ku*vu.Este aj kamoska hovorila,ze sa ku mna sprava ako k handre.Vysvetlovanie tu bolo nanic.Absolutne nepomohlo.Lebo vraj aj keby mal nejakeho cloveka velmi hlboko by mu toto nespravil,tak surovo by ho nenechal ako ja som nechala jeho kamosa.Vtedy som si len pomyslela "ty isto nie".zacalo to mat spad dole kopcom.Aj ked ma to neviem ako trapilo,nemohla som nic urobit aby som to napravila....

Rozhodla som sa.Kto by si nechal do seba tolko zaparat?Sama som sa zranovala,ked som to nenechala tak.Ked som sa to snazila urovnat.Moja snaha vzdy vysla na zmar.V tom case som bola uplne dole,na dne.Vtedy som zacala pisat tieto pribehy.Musela som vsak urobit to,co som nikdy nedokazala.Pozviechala som sa,pozbierala som vsetku silu v sebe a snazila som sa to vsetko hodit za hlavu.Za tych par dni sa mi to celkom podarilo.Hoci vobec netusim ako,podarilo.Uz mi nevadilo ked sa mi neozyval,ked ani nenapisal.Videla som,ze vsetko co sme zazili hodil kvoli par mojim chybam za hlavu.Uz si ma vobec nevazil.Konecne mi bolo fajn.Netrapila som sa.

O par dni,ked sa vratil spät domov,mi znova napisal.Dodnes neviem,ci nad tym rozmyslal alebo sa len potreboval za tych par dni odreagovat.Uz tu situaciu tak nebral.Nehneval sa,bol uplne v pohode.A konecne sa mi aj ozval.Vtedy som bola prekvapena,no vobec som nad tym nerozmyslala...

Az kym mi nenapisal,ze nikdy ziadne zavezky nechcel,ze vztah mu nechyba a chcel si len uzit.Musim uznat,ze to bola riadna facka a vybilo mi to dych.Pol roka som stratila nad tym vsetkym a teraz to touto jednou vetou vsetko zahodil.Citila som sa cudne.Vlastne,som necitila vobec nic.Mala som v sebe uplne prazdno.Len som sedela na stolicke a pozerala do blba.Necitila som nenavist,ani bolest.Vlastne,neviem ako a ani kedy sa to stalo,odrazu som ho brala ako dobreho kamarata.Zazrak sa stal Teraz si v pohode piseme dalej,to co sa stalo vobec nerozoberame.Musim priznat,ze takto je to ovela lepsie..Teda musim sama sebe vnutit,ze je.

Hlavna myslienka zaveru? lasky pridu a odijdu,no kamarati su vzdy pri vas.Su ovela lepsi,zazijete s nimi vela,uzijete si kym sa da a vobec sa netrapite.

Na zaver chcem len dodat,ze ten chalan je doteraz mojim milacikom medzi kamosmi samozrejme.Ked skonci tento rok a odijde,bude mi velmi chybat.No ja mam tie pekne spomienky stale pred ocami.Tie chvile boli proste vynimocne a pre mna mali velke caro.Bol to najvynimocnejsi Valentin akeho som v zivote zazila a priniesol so sebou vela novych veci

Dufam,ze sa vam tento pribeh pacit a obcas si precitate aj nejake ine blogy odo mna.Verim,ze tento aspon trosku chytil za srdce Veru mne uz slzy plynule stekaju po licach.Usmev mi vsak nezmizol Takze privitam vase nazoriky na to cele

??THE END??

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu