S tebou i junova krajina kvitla pod prudom silnych letnych zrazok.
S tebou i padnute listie vykazovalo znamky zivota, znamky planovanej reinkarnacie. A i hole stromy akoby sa prestali bat jesenneho naporu.
S tebou som zila sen a snivala o realite.
Boli to hodiny tanca v myslienkach, vecnost cakania na slovny prevrat. Miliony hviezd ukazovali cestu nasich vlhkych ust. A iba par pozostalych reflexov cestu nasich nespokojnych dusi. Darovane kvety nespravnych rozhodnuti vydali nas na put skrizeneho osudu. Skrizeneho buducnostou, nie vsak spolocnou.
Boli to prebdene noci. Boli to prespane dni. Boli to bezmyslienkovito a nesuvisle usporiadane, do vetra a bez zmyslu vypustene sluby, prikazy, pribehy, nikym neprijate spravy, nikdy neodoslane odkazy.
Nase tupe hlavy, nase marne snahy pod vplyvom starych znamych melodii. Hladajuc dno kazdeho dostupneho poharika sa postupne, avsak uprimne vynarali vsetky uvaznene tuzby, vsetky sny otvarali vlastne tajomstva. I ranna realita nam niekedy dovolila zanechat si kusok predoslej noci. A inokedy zas neboli sme ti stastni, i ked kuzlo risku a tusenia ponechalo rozochvene pohlady do nasich tvari . A tych par spomienok tiesnilo chtic v pozadi, tlak sa zvysoval a sem tam mame pocit, ze nepocut nic, len busenie nasich nespokojnych srdc.
Hlupakmi nazvite nas, prekliatych, nepocutych. Potopeni krvou odrezanych usi. Zaslepenych viziami. Umlcanych slovami utechy.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár