Predstavte si roky stravene na citovo vyprahnutej pusti, kde zijete iba z naivnej viery v lepsie pokracovanie nikdy nenapisaneho pribehu.
Predstavte si tu nekonecnu paniku, ked sa zobudzate priviazani o kolajnice - Pocujete ten neprijemny, pisklavy zvuk stareho, komunistickeho rychlika rutiaceho sa priamo k vam. Vidite oslepujucu ziaru svetla mrtvych konani. Oblieva vas studeny pot a sekundu pred vlastnym umrtim, kedy by ste si tuzili premietnut cely svoj doterajsi zivot pred ocami tak, ako to byva v spominane a opisovane v najznamejsich dobrodruznych pribehoch, jedinym faktorom, ktory si stihneme vsimnut je zastava srdca.
Predstavte si zivot straveny na neobyvanej planete. Obklopeni samotou. Dusevnou nahotou. Zivot bez partnerov. Zivot bez emocii, plny hrobovej prazdnoty. Predstavte si to nekonecne nic vo vasej dusi. Na vasom srdci. Existujete len vy. Bez zvierat. Bez ludi. Bez akejkolvek komunikacie. Bez reci. Bez tej uplne normalnej a ocakavanej sutazivosti, ambicioznosti. Bez radosti. Bez starosti. Bez akychkolvek emocii. Napriek dlhovekosti. Cele dekady v sebe vsak nieco potichu dusite. Neviete, co to je. Tusite vsak, ze je s vami nieco v neporiadku. Ze vam nieco chyba. Nikdy vsak nepridete na to, co, pretoze nic take nepoznate. Nikdy ste nemali moznost okusit ine pocity. Okrem prazdnoty. Okrem nicoho.
Predstavte si, ze vas nahana pricina vasho vecneho nestastia a vy napriek sebavacsej snahe nemozete pohnut ani prstom.
Predstavte si najhorsiu fyzicku bolest a preneste ju na svoju dusevnu stranku.
A potom, po vsetkych tychto bizarnych, a ci celkom beznych predstavach, pocitoch, skusenostiach si skuste predstavit vonu vanilky, lesnych jahod, cerstvo pokosenej travy a natrhanej maty. Vase bose chodidla jemne steklia kvapky rosy na machu. Vase vlasy su oddane vanku skorej rannej hodiny. Vase usi prezivaju sluchovy orgazmus v podobe Vivaldiho Jari. Bruskami prstov pomaly a uplne prirodzene prechadzaju stebla vlhkej travy. A vasmu zraku nema moznost uniknut pestra paleta farieb prave prebudeneho slnka. Prave rozkvitnutej luky. Chutove pohariky ozivaju pod naporom vinneho raja. A vase nahe telo splyva s telom osoby, ktoru milujete. Ktoru ste akoby na emocnej smrtelnej posteli znenazdajky vytvorili, objavili, okusili. S ktorou ste legalne zhresili. Citite, ako sa jemne chlpky po celom vasom tele zjezili od vzrusenia. Od naplnenia prazdnych stran vasho doterajsieho zivota. Ako sa prepletenim vasich tiel uvolnilo lano, ktorym ste boli tak pevne sputani. Ako sa vas pohlad rozsiril natolko, ze mate moznost na dne hlbokej, tmavej priepasti vidiet priezracne ciste more, do ktoreho s radostou skacete s vyhliadkami na stastny ulovok. Ako sa nekonecne mnozstva sucheho, sypkeho piesku menia na kvapky vasne. Ako sa dotyky vlhkych, vonavych pier stavaju sposobom komunikacie, o ktorej ste doteraz nemali tusenie. Ako ste vdacni vsetkym tym neprajnikom, ktorych hlupost vas doteraz vzdy dohnala k rezignacii. Ako exploduje vsetko to napatie, ktore vas tiahlo ku psychickemu dnu. Ako vam jeho radost vycari usmev. Jeho myslienky vas zvadzaju k vzajomnemu poteseniu. Pohlad k dokonalemu porozumeniu. Dotyk k zimomriavkam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
29. 7.júla 2013 08:48
véľmi pekné .......filip
3
Prisiel som sem len preto, lebo sa chcem zdoverit so svojim skutocnym menom.......matus
5
aj ja mám Filipa a v mojom okolí majú ešte ďalšie tri kamarátky Filipa nedávno som čítala blog @tanickina ...aj ona mala Filipa ty máš Filipa... myslím že by som mala niečo napísať aj ja, budú blogy plné Filipov
Napíš svoj komentár