Pristavi autobus, ja nastupim, zatvorim na milisekundu oci, preberiem sa zazracne uz v metre, zatvorim oci opat, a zrazu vchadzam do prace s tym ze mam jednu minutu na to, aby som sa prezliekla a dala do kopy, tak sprintujem do satne, len mihom oka medzitym spozorujem kolegov, ako sa pri pohlade na mna smeju s tym, ze som opat late a ci som mala tazku noc, usmejem sa a len kyvnem hlavou.
Ako si tak navliekam uniformu cez hlavu uvedomim si, ze mam pred sebou dalsich 12 hodin a prvu cigaretu, jedlo, prestavku a cas na vlastne myslienky ma caka najskor o 5 hodin. Vojdem do Restiky s usmevom na tvari, dam si vysielacku do ucha a nemo pozorujem davy ludi cakajucich na stol. Ani si neuvedomujem, co cele tie hodiny robim, moje myslienky su uplne inde, v inej krajine, s inymi ludmi, v inom rocnom obdobi.
Preberie ma az fakt, ze som sa prave posmykla na podlahe mokrej od tych niekolkych stastnych nepolamanych dazdnikov a rozbila zase nejaky tanier alebo rozliala nejake to vinecko. Vidim pohlad manazera, zakaznikov, kolegov, kucharov, okoloiducich zvonku a hovorim si - teraz to pride, teraz ma uz naisto vyhodi.
Prekvapivo sa zacnem smiat a vsetkym sa ospravedlnovat, manazer a kolegovci len kyvnu hlavou, zasmeju sa tiez, povedia, ze sa nic nestalo a podavaju mi metlu a utierky. Medzitym v pozadi rozpoznavam asi 5 rozdielnych svetovych hatlanin, ktorymi celu situaciu konstatuju zakaznici. Citim, ze su vsetci navokol upset, ale jedna vec, ktoru sa asi v zivote nenaucim je niest vela drinkov na podnose. Zialbohu.
Stol cislo 1 si chce objednat a ja vdaka hudbe huciacej do jedneho ucha a tureckym ci francuzskym vykrikom z vysielacky do druheho, nepocujem ani pol vety. Po stvrtom opytani sa, co by ich hladne bruska racili, si domyslam, ze asi to, co 90% vsetkych turistov.
Ako tak tukam do pocitaca a robim objednavku, pribehne manazer, ze stol 5 chce bill a ze stol 14 nie je cisty a ze sa pri vchode opat tvori queue, ci mame hore stol pre 12 a ze je na bare vela novych drinkov a v kuchyni vela hotoveho jedla. Tak sa moj mozog bud :
1. zastavi, idem sa s kludnym svedomim napit, pozriem si ako robim nasledujuci den, nadychnem sa cerstveho vzduchu a potom sa vratim, ked uz je polka veci urobenych, alebo
2. sa zhlboka nadychnem, dvoma kliknutiami dokoncim objednavku, dalsimi troma vytlacim ucet pre 5ku, hodim im tam mokre utierky a cukriky, do jednej ruky schmatnem utierku na stoly, pribory a vsetko, co tam ma byt, do druhej asi 10menuciek, pribehnem k dveram s obrovskym usmevom zufalstva, ze ich stol pre dvanastich bude o dve minutky hotovy, ze je mi to strasne luto, a zaroven ich vyzeniem do kuta, lebo maju tendenciu sa prechadzat po celom areali, vysvetlim im, co je najtradicnejsie, co je najlepsie,lamem hlavu a po spanielsky, taliansky alebo francuzsky im vysvetlujem vsetko, na co sa pytaju siesti naraz, ponuknem im menu, podakujem, opat sa usmejem, utekam ku stolu 14, beriem card machine na 5ku, ukoncim stol, beriem prazdne pohare, poprajem im krasny den, odnesiem jedlo na dalsie 3 stoly, dalsie dva sa medzitym uvolnia, tak konecne usadim aspon par zmoknutych chudakov, vydychnem, pozriem sa na nastenne hodiny nad barom a s hrozou zistujem, ze odkedy som brala stol 1, preslo len 5 a pol minuty. Moja dusicka sa rozplace ako male dieta, zatial co moja tvar sa priam rehoce z toho sialenstva.
Tato situacia sa opakuje dalsich XY krat kym neodbije 5 a nepocujem "Have a break" ... Zmurknem nanho a s prichodom mojho ranajkoobedavecere a kavy sa ako robot vypnem, zlozim si z ucha tu debilinu, vdaka ktorej asi coskoro ohluchnem, a nepocujem a nevniam nikoho. Aspon sa tak tvarim. Aspon tych nasledujucich par minut.
Je pol siestej, som zlozena, poskladana do kocky, necitim si ruky, fajcim ako by to bola moja posledna a vravim si, ze uz len 7 hodin a idem domov. Pripadam si ako sialenec, spolu s kolegynou ruskou sa rehoceme na vsetkom a na nicom a potom este zo seba i z ostatnych kolegov, barman sa pripaja, postupne s ustupujucim poctom zakaznikov i ostatni kolegovia. Do siedmej sa nic nedeje a potom, po zacati koncertu dalsi busy time.
A ako sa v Camdene cez vikend patri - vina, drinky, piva a shoty su samozrejmostou nech ide o akukolvek vekovu skupinu ci socialnu vrstvu a tak opat lietame hore dole hore dole - "you stay here and u go up and down up and down" - ja som bohuzial vacsinou ta druha... Tak to ide dalsich par hodin az kym o 23 00 neodide kapela, a s nou pomaly i vsetci opiti briti.
So zatvorenim dveri od restauracie vytahujem balicek cigariet, lovim zapalovac a s kolegami konstatujeme, ze zajtra nas caka to iste, no i napriek tomu sa rozhodujeme, ci ist alebo neist oproti na jedno pivecko. Vyhadzovaci uz sa len uskrnaju a otvaraju nam dvere... a potom ich za nami i zatvaraju, i ked to uz sa uskrname my. Nastupim do posledneho metra a so zatvorenim dveri sa i moje viecka vzdaju a padnu, a ja spim az do konecnej, kym ma niekto nezobudi a nezistim, ze som davno za svojou zastavkou.
Tak sa horko tazko postavim, necitim si chodidla, doplazim sa postupne az domov a do postele a... prevalujem sa. Nezaspim minimalne do siestej. A ak uz aj ano, tak sa mi zacne snivat o tom, ako mame plno a ako nic nestiham.
A potom sa naozaj zobudim na to, ze je nieco urcite v neporiadku lebo nepocujem budik, vyskocim z postele...
Denník
13 komentov k blogu
1
h8u
6. 1.januára 2014 07:08
ah, drsne.. to na co presne ja ta vysielacka?
2
radsej by som predaval fornetii v stanku za 400e alebo upratoval izby v rakuskom hoteli za vcelku fajn peniaze ako robil toto ... dodrbat si nervy taky mlady ... nenavidim stres
3
dobre sa to čítalo, ale... aspoň je to finančne ok? lebo ako vraví @matwejo , sú aj pohodovejšie zahraničné joby kde sa netreba sa prepínať úplne...
4
@h8u na komunikaciu medzi nami, zamestnancami, cize ked je kolegyna hore a ja zatial napr. robim objednavku, mozem sa jej medzitym opytat ci ma hore nejaky stol, ze ci jej mozem poslat napr skupinku 6tich ludi... alebo ked chcu ludia nieco, co nie je uplne zvycajne, mozem sa opytat kuchara, ci to vobec mame, alebo ak maju nejaku poziadavku, ci sa to bude dat a nemusim tak lietat dole do kuchyne... alebo ked som napr. hore a napr. stol 43 uz dojedol starter tak poviem len kucharom ze stol 43 je ready..alebo poviem barmanovi ze ten a ten drink ma byt ja neviem s colou ale bez ladu alebo ked spravim chybu nemusim ist dole po kluc, aby som to opravila v pocitaci, staci ze mu to len poviem do vysielacky a on uz vie ze to malo byt inak.. cize ked je takto busy - co vikendy spravidla je a niekedy i cez tyzden, tak to naozaj pomaha a zjednodusuje pracu. Alebo si ma cez nu moze i sef zavolat do kancelarie ked vidi na kamere ze som nieco zle spravila
5
@matwejo ja si hovorim, ze uz len do leta a pojdem inam... alebo sa mozno do mesiaca rozhodnem, ze chcem ist na vysku od septembra ale vies co prekvapivo ma to bavi, kolegov mam super takmer vsetkych, asistentka manazera je uplne ferova, rozumna, manazerovi niekedy prepne, ked ho boss zdrbe - co ma dost casto vo zvyku ako tak pozorujem, ale tak robit 60 hodin kazdy tyzden pri takych podmienkach asi nie je najjednoduchsie a mimo prace je to uplne skvely clovek.. a so sefom vychadzam tiez dobre, i ked viac menej nutene samozrejme, ale je to v pohode clovek, ked napriklad nas pride pozriet niekedy a vidi, ze je uplne narvane a fakt makame uz 5 6 7 hodin bez zastavenia co i len na napitie sa, tak proste pride, a maka s nami a robi vsetko, nema problem s pracou a to sa mi paci...
no a tak vsetko ma svoje vyhody i nevyhody... mam rada to miesto, tych ludi, ale pravda je, ze podmienky su tam take na picu ale asi som si casom zvykla a i ked zaucam nove dievcata niekedy tak im hovorim ze to nie len dnes je tak plno, to stale a tak ich snazim sa pripravit na to, ze to budu musiet znasat kazdy den ak tam chcu pracovat
no a tak vsetko ma svoje vyhody i nevyhody... mam rada to miesto, tych ludi, ale pravda je, ze podmienky su tam take na picu ale asi som si casom zvykla a i ked zaucam nove dievcata niekedy tak im hovorim ze to nie len dnes je tak plno, to stale a tak ich snazim sa pripravit na to, ze to budu musiet znasat kazdy den ak tam chcu pracovat
6
@phantasia tak mohlo byt aj lepsie, to je jasne, ale ja som este oproti niektorym inym dievcatam platena dobre no... asi preto lebo makam ako fretka, rychlo a efektivne a dobre vychadzam so sefom ... i ked v poslednych par dni uz som fakt nevladala a pripadala som si, ze som im tam skor na obtiaz
7
kazdemu ako vyhovuje no ... napisala si pozitiva kolektivu a nie prace samotnej, z tohoto to zatial tak vyplyva, ze ano sef sice nema problem robit pracu, ale zaraba na vas dost kvalitne ... lebo aby ste mali menej stresu, zhonu, potrebovalo by to viac ludi, ale to stoji viac penazi,
toto je clovek schopny robit tak 2roky podla mna a potom je zniceny a zbytocne ...
toto je clovek schopny robit tak 2roky podla mna a potom je zniceny a zbytocne ...
8
@matwejo hej mas pravdu na jednej strane na nas zaraba, to je jasne ale na druhej strane i on niekedy tu time table urobi uplne kokotsky a na pondelok, kedy sme vymreti tak tam najebe milion staffu a na piatok da polke volno... proste neviem preco to robi ale je to tak, a este ked niekto po piatku v sobotu zavola sick, tak to uz sme totalne odpaleni ...
9
no krasa, tak to si mal najat cloveka co logicky rozmysla aby mu to robil, alebo si priznat, ze je kus vola a spravit to poriadne
10
@matwejo to mu kazdy hovori, i manazer mu hovoril, ze to zacne robit on, lebo vie lepsie kedy su navaly napr. ktore dni skor rano ktore vecer atd. ... ale on nie zavesi si na hlavu milion veci a tak to aj vyzera... proste on ma vsetko rad ked robi on, ked to ma pod svojou "kontrolou" ...
11
neviem sice ci mi to povies ale kolko za hento dostavas?(na hodinu)
12
ja by som sa odjebal keby som mal viest takyto zivot - ale kazdy ma ako si zariadi
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 5 Soyastream: Novembrová
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- BIRDZ
- Mamradadeli
- Blog
- Moj pracovny den