Nikdy som nikde pred prichodom sem nepracovala, bola som leniva ako vos a mamka mi davala peniazky na vsetko, co som si vysnivala. Nikdy som sa nehrnula do ucenia, do domacich praci, moj zivot bola jedna vela party, volnost a zabava.
Spominam si na svoj prvy pracovny den, kedy som robila asi 5 hodin a zdalo sa mi, ako keby som tam stravila polku zivota. Spominam si, ako som nikomu zo zakaznikov nerozumela, ako som len prikyvovala a potom pocas cigaretoveho breaku sa aspon na tych par minut vyplakavala a vravela si v duchu, ze toto v zivote nezvladnem. Spominam si, ako som tu nikoho nepoznala, nemala tu nikoho, komu by som sa vyrozpravala, kto by ma objal a bol by tu pre mna. Ako som zaspala do prace a po dvojhodinovom meskani prisla cela zaplakana, pretoze som si bola ista, ze ma na mieste vyhodia. Ako ku mne boli briti nechutne neprijemni, pretoze som nemala sajnu, o com vlastne hovoria. Ako som bludila po Londyne, lebo som nevedela trafit do prace.
Avsak po kratkej dobe som sa naucila robit veci vynimocne rychlo a odvadzat vynimocne kvalitnu pracu, vdaka comu ma po par mesiacoch prvykrat povysili a zvysili plat. A potom i druhy.
Teraz, po siedmych odrobenych mesiacoch mam coraz vacsi pocit, ze clovek moze v zivote dosiahnut vsetko, co si zaumieni. Nie, nie je to kratka doba, pracovala som mesiac bez jedineho dna volna, kedy som naozaj netusila, aky je datum, kedy je den a kedy noc a nemala som potuchy o svete navokol, avsak mala som na starosti chod restauracie, staznosti nespokojnych zakaznikov, zaucanie novych dievcat, a vsetko okolo toho. Toto vsetko mi sice vzalo vela casu, ale naucilo ovela viac. Myslim, ze dokonca mozem prehlasit, ze sa zo mna stava rozumna, zodpovedna osoba.
Moj sef mi dnes jemne naznacil, ze ked budem takto pokracovat a zlepsovat sa, je moznost, ze sa stanem novou generalnou manazerkou v restauracii v Covent Garden, ktoru sa chysta otvorit. A i ked je to mozno este v nedohladne, tak isto v nedohladne bol i post, na ktorom som teraz a tak isto nenapadne mi vtedy naznacoval, ze moj cas sa blizi. A tak, ako som i vtedy tvrdila, ze nan nie som pripravena, tak mam i teraz rovnake pochybnosti.
Co bude o rok? Co bude o dva? Mojim cielom je studovat popri praci, studovat pre lepsiu buducnost, pretoze tento typ prace jednoducho nie je pre mna. Niekedy mam pocit, ze zo mna praca s ludmi vycicava vsetku energiu. 12 hodin takmer kazdy den sa vas vkuse dookola ludia pytaju presne to iste a presne tym istym prizvukom. A vy len v hlave dokoncujete ich vety este predtym, nez vobec zacnu nieco hovorit. A ku podivu, stale mate pravdu.
Mozno je toho na mna privela, mozno len potrebujem dovolenku. Preto ma moj priatel prekvapil vikendom v Parizi, zajtra odchadzame. Tri dni bez prace, prvy vikend volna odkedy tu vobec pracujem. A tak nejak v duchu lutujem mojich kolegov, pretoze budu kvoli mne pracovat este o nieco viac. Tak som si dnes prezerala pocet booknutych stolov na vikend a dufala, ze nenajdem velke cisla. Uz teraz sa tesim, ako sa budem v pondelok vypytovat, ci bolo busy, ci kapela hrala dobre, ci bolo vsetko v poriadku. Myslim na pracu i ked mam volno. Minule som pocas svojho dna volna nemala co robit, tak som si povedala, ze pojdem do prace. Nastastie som si to na poslednu chvilu rozmyslela a radsej sa isla prejst do parku. Uz ani neberiem ako nieco nezvycajne, ked sa mi o nej sniva. Ako sme mali busy, ako som nic nestihala, ako som bola na celu restauraciu sama, ako som sa snazila vyhoviet poziadavkam japoncov, ako som mlela nieco po francuzsky o nasich rybach, ako prisla zasielka kecupov a vinegarov, ako sme mali obrovsku objednavku calamari rings a ako nam nic nevychadzalo.
Avsak niekedy sa pocas dna proste zastavim a neviem sa ani pohnut, predstavujem si seba a svojich najblizsich niekde na plazovej chlastacke, ako sa milujem so svojim milym, popri tom vsak neviem co mam robit a prepada ma vnutorna panika, ze nic nestiham. Zrazu na mna len krici manazer a ja sa preberiem a ani neviem kedy, zas som v tom stave snivania. Tak to ide dookola cely den az kym nemam chvilku casu zajst na cerstvy vzduch a zapalit si. Potom ma sef stiahne do service room a poriadne ma spicuje. Ja sa pred zakaznikmi rozplacem a hovorim si, ze este pol minuty, este raz mi tu niekto bude nieco vycitat a davam hodinovu vypoved.
Vcera som mala naozaj na male, uz som mala na jazyku, ze odchadzam, uz uz som si prstom prechadzala po zipse na uniforme, ze ju len strhnem zo seba, hodim mu ju pred ksicht a zoberiem sa. Nik v tej restauracii nema pravo povedat kriveho slovka na moju pracu. Na pracu, ktoru odvadzam lepsie nez dobre. Som najmladsim clenom celeho kolektivu, pracujem s ludmi, ktori maju ovela viac skusenosti a za kratky cas som sa dostala na vyssiu poziciu, nez na ktorej je drviva vacsina z nich. Bude to tym, ze sa flakam a nic nerobim? Alebo tym, ze moja praca je odflaknuta a neporiadna? Alebo tym, ze neovladam jazyk? Asi nie. Na druhej strane si sama uvedomujem, ze toho je na mna privela. Ze potrebujem vypnut aspon na dva tyzdne a vypadnut niekam, kde ma nikto nesleduje, nekontroluje, kde ja nemusim kontrolovat a sledovat nikoho, kde nemusim byt 100%tna a kde nemusim byt zodpovedna za tolko veci a ludi a ich pracu. Pretoze co moji podriadeni spravia zle, ako keby som spravila zle ja.
Dnes som prvykrat pracovala sama, bez ziadnych casnikov, bez manazera, iba ja a niekolko dievcat, ktore ani nemozu zobrat objednavku, pretoze nerozumeju. Ja a dalsia supervisorka. A viete co? Bol to jeden z najpohodovejsich dni, i ked bolo plno, i ked sme nemali dostatok staffu. Mozno mi naozaj pozicia veducej timu svedci. Mozno sa na to naozaj hodim. Nemali sme ziadne staznosti, nemali sme ziadne problemy, vsetko islo ako po masle, nikto na mna nekrical, nikto mi nevycital nieco, so sa sni nestalo, cely den bezal neuveritelne rychlo a plynule a ani som sa nenazdala, uz som mala odrobenych sedem hodin a prvy break.
Co som tym chcela povedat? Neviem, asi sa snazim predist snom o praci a tak radsej vsetko zapisem a vyrozpravam zo seba. Tesim sa na Pariz, tesim sa na romanticky vikend, bude teplo, nafotim krasne snimky, dobre sa pomilujem, budem pit kvalitne vino a jest este lepsie francuzske speciality. Uz len jeden den. Jeden dnicek odpracovany. Tri dni volna. Tri dni. Cely vikend iba pre nas dvoch. Iba pre mna. Od neho.
Zzzzzz.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
Ahoj, je mi lúto že ťa tak šikanujú v práci. Viem aký je to pocit (ja som robil part time v reštike v UK)....
Je super že to zvládaš a že sa nevzdávaš. Ale niekedy je lepšie proste povedať dosť a vykašlať sa na to, nenechať po sebe šlapať ak sa k tebe nechovajú s rešpektom.
Ja som sa raz počas smeny nasral tak, že som odišiel do šatne (boss na mňa kričal aby som sa vrátil, potom išiel za mnou do šatne) a povedal že "ak ho nebudem počúvať tak zajtra nemusím prísť do práce" tak som mu povedal, že ani nemám chuť, a vypadol som odtial, a nikdy viac sa tam nevrátil. Nelutujem.
Lutujem len to, že som vtedy na neho nehodil niektorý z tých žeravých plechov ktoré som práve vytiahol z fritézy, aby vedel aký to je pocit, keď svojich zamstnancov núti chytať plechy do ruky keď sú ešte žeravé
V každom prípade vela šťastia
Je super že to zvládaš a že sa nevzdávaš. Ale niekedy je lepšie proste povedať dosť a vykašlať sa na to, nenechať po sebe šlapať ak sa k tebe nechovajú s rešpektom.
Ja som sa raz počas smeny nasral tak, že som odišiel do šatne (boss na mňa kričal aby som sa vrátil, potom išiel za mnou do šatne) a povedal že "ak ho nebudem počúvať tak zajtra nemusím prísť do práce" tak som mu povedal, že ani nemám chuť, a vypadol som odtial, a nikdy viac sa tam nevrátil. Nelutujem.
Lutujem len to, že som vtedy na neho nehodil niektorý z tých žeravých plechov ktoré som práve vytiahol z fritézy, aby vedel aký to je pocit, keď svojich zamstnancov núti chytať plechy do ruky keď sú ešte žeravé
V každom prípade vela šťastia
3
ja si myslim ze raz budes lutovat to co teraz robis,lebo to proste za to nestoji.
ani za nic by som nevzal vyssi post nikdy ziaden,lebo je to vzdy este horsie nez byt podriadenym
ani za nic by som nevzal vyssi post nikdy ziaden,lebo je to vzdy este horsie nez byt podriadenym
4
skús poprosiť nášho Pána Ježiša Krista o pomoc, aby ti dal duševnú silu premôcť trápenia svojho života.....
6
fíííh tak tie nočné mory o nespoko zákazníckoch poznám, a to robím v relatívne pohodovej malej reštike... čiže ťa obdivujem celkom jak to dávaš
7
ako vies, ze ten typ prace nie je pre teba, ked ti to tak ide a povysili ta?
zjavne tym, ze sa tam stale drzis zubami-nechtami aj napriek nervom, divnemu sefovi, mantakom okolo a pod. potvrdzujes to, ze to chces ...
hlavne prajem teda nech si uzijes oddych...
zjavne tym, ze sa tam stale drzis zubami-nechtami aj napriek nervom, divnemu sefovi, mantakom okolo a pod. potvrdzujes to, ze to chces ...
hlavne prajem teda nech si uzijes oddych...
8
preco si nedavas castejsie volno? ako tak prechazdam tvoje blogy tak si dovolim tvrdit, ze pri takomto nasadeni by mi totalne preplo
Napíš svoj komentár
Ja by som tiez mala nad niecim pouvazovat, lebo mna moji rodicia podporuju niekedy az viac ako je to nutne a zlenivela som