Už zase
Keď som uvidela Veroniku neverila som vlastným očiam, ale naozaj , je to ona.Kráčala po chodbe k triede a všetci na ňu valili očiská.Veronika ako vždy mala svoje obľúbené topánočky , sukničku , tričko , ale niečo bolo íné .Doteraz neviem čo.Pomaly prišla ku mne a začala mi hovoriť o tom , ako zmeškala autobus, utekala cez mesto a spadla na asfaltke pred školou.No keď som sa na ňu pozerala , vyzerala , akokeby ju doviezla maminka na limoške, ruksak jej doniesol Jean ku dverám a prezula ju slečna Ayerová.Chvíľu som na ňu pozerala , zaťiaľ čo ona na mňa kývala a pýtala sa, či ju počúvam.Po asi 8 sekundách som sa spamätala a povedala som jej , že sa dívam na svojho idola , ale ten už zmizol.Samozrejme som rozmýšľala nad tým čo sa s Veronikou deje.Bola v poriadku , ale niečo mi nepovedala.
Zazvonil zvonček a my sme sa pobrali do triedy.Sadla som si do svojej poslednej lavice.Mala som na nej nalepený rozvrh, svoje obľúbené značky a napísané mená svojich krásnych chlapcov.Moja stolička bolo oproti lavici na tom dosť biedne.Nožička sa jej kývala, a čakala som na ten moment , kedy sa odtrhne.Mala som ju zdola podpísanú, že , , Mišuliq´´.Tak si už môžete domyslieť , ako sa volám.Správne.Volám sa Michaela, ale chvála bohu ma tak nikto nevolá.Stačí len Miška.Moja spolusediaca bola akurát chorá, čiže som mala celé svoje kráľovstvo sama pre seba.Pekne som si položila tašku na stoličku, vybrala si zemepis , peračník, a čakala , kým príde pani učiteľka.Veronika sedela predo mnou , tiež mala tu lavicu dorajbanú , a stolička tiež nežiarila novotou.Mala takú peknú tašku, čierno-rúžovú, vždy som chcela takú , a potajme som jej ju závidela.Ja som mala v ten deň na sebe , čierne rifle, moje rúžové Conversy, na ktoré som veľmi pyšná, moje zelené tričko a rúžovú mikinku. Nebola som nikdy bohvieako zaťažená na oblečenie, ale poslednou dobou ma to veľmi chytalo.Vždy keď som bola v nejakom obchode tak som si musela niečo kúpiť, inak by som asi zošalela.
Nebola som na zemepis naučená, ale vždy som sa vedela trochu vykrútiť.Nie z odpovede , ale už keď som odpovedala tak som vždy vymyslela pár nových miest, ale keď som dostala vždy jedna , tak som v tom dobrá.Učiteľka už prišla, ale stále neprišla moja ďalšia najlepšia kamarátka Katka. Ale nečudo, ona vždy mešká.Mám ju veľmi rada , a neviem čo by som bez nej robila, a Veronika tiež.Katka je veľmi milý úprimny človek, nič si nebere až tak k srdcu, všetci ju majú radi, nikto s ňou nemá problém.Mávala čierne vlasy, no teraz má na nich blond melír, a má ofinku, ktorá jej pridala asi 10 rokov naviac.Na jej mame sa vždy nasmejeme.Je veľmi vtipná.Katka nás vie vždy rozosmiať, a stále sa smeje.Popravde , ešte som ju nevidela plakať.Vlastne videla, keď nevyhrala miss tvaroh 2006.Ale to už nerieši.Ona teoreticky nerieši nič, skoro nič.Jej bývalý frajer, ktorému dala kopačky, ju stále otravuje.Volal sa Tomáš, a ona ho už neznáša.Aspoň , že už nechodí k nám do školy , inak by už asi medzi nami nebola.Už po piatich minútach prišla.Ospravedlnila sa , a sadla si k Veronike.Povedala , že jej nešiel autobus., , Zase´´-zvolala celá trieda.Celú hodinu nám hovorila ako ju otravuje Tomáš stále.Furt jej píše sms-ky.Prezváňa ju.Povedala , že ho dá na políciu ak neprestane.Minule vravela, že bude po ňom hádzať kamene ak neprestane.Jedným slovom ho ona pomenovala, ktoré sa ale nehodí do knihy pre 12+.Katka si nemohla nechať újsť šancu a neukázať nám svoje nové topánky.
Ja chcem tiež také-povedala Veronika , ktorá ma dva dni staré topánky.
Mne sa páčia-povedala som nesmelým hláskom.
Boli to zeleno-čierne Adia z rúžovou podrážkou.Boli fakt nádherné, ale ja som bola rada tým ružovým konversom, takže mi to bolo jedno.Veronika zúfalo počítala koľko má doma peňazí, aby si ich mohla isť kúpiť.No keď si uvedomila, že to nebude na dlhé rátanie, pretože jej železnú zásobu tvorila jednu bankovka o hodnote 5 eur.
Takže na šnúrky už máš-povedala Katka a Veronika sa na ňu veľmi škaredo pozrela.
Cez prestávku som musela pusťiť jednu pesničku Veronike, pretože ju to zaujímalo , narozdiel od Katky , ktorá nevinne flirtovala s Peťom pred tabuľou.Potom sme sa jej spýtali , čo sa stalo , ona že, sa dohodli isť do kina.Veronika mala z toho očividne väčšiu radosť ako sama Katka.
Samozrejme ti požičiam , niečo na seba .Dobre? -Veronika sa ponúkla.
Veronika, povedz si, kto ide na rande? -povedala jej Katka .
Katka už celé vyučovanie nepovedala ani slovo , len sa veľmi čudne dívala na skriňu.Nikto nechápal , prečo práve na skriňu.Veď v našej triede je veľa objektov na kukanie.Prečo sa nepozerala na neho keď sedí blízko nej.Veronika si nenapadne sadla k Peťovi, a spýtala sa, čo sa stalo medzi ním a Katkou.Kým stihol odpovedať , prišla som ja , tvrdo som ju kvakla za prameň vlasov, a povedala som , že sa chcela spýtať ako sa máš.Potom som ju pomaly odťiahla ku svojej lavici, a vysvetlila som jej, že nemôže sa starať do vzťahou iných, najprv maj nejaký vzťah svoj.A potom sa angažuj.Ona len prikyvovala a s otvorenými ústami pošla ku svojej lavici.Skončilo vyučovanie , skočili sme na obed a potom sme šli pred Veronikin panelák.Sadli sme si na schody , položili tašky, a dali sa do reči.Najprv sme sa rozprávali o tom kto , kedy, kde, s kým , čo robili.Samozrejme sme ohovorili celú triedu , že Mirka má nastrelené vlasy, Janka je lezba, Lucia je úplne šlahnutá(v zlom).Nakoniec sme sa dostali ku Katke a spýtali sa kam a na čo idú do kina.Dozvedeli sme sa , že idú na Wall-E v piatok o 18:45.Takže samozrejme pôjde Veronika kúpiť listky pre nás dve aby sme vedeli , čo sa medzi nimi deje.Potom sme sa dostali k tomu, ako Katka pôjde oblečená.Tak sme sa pobrali k nej domov.Veronika otvorila skriňu, poriadne sa zamyslela, a vyťiahla 18 kusov oblečenia.My dve sme sa ocitli pod obrovskou kopou handier.Teraz začala Veronika kombinovať.Konečne dokombinovala , Katka si to obliekla , prišla z kúpeľne a Veronika si slávnostne povzdychla, že to zvládla.Ja som sa neudržala a povedala som , že vyzerá ako k...a.
Obidve sa na mňa pozreli a ja som sa ponúkla, že teraz som na rade ja.Tak som začala spájať, farebne spoločne kusy oblečenia.Nie ako Veronika, ktorá domixovala aj nedomixovateľné.Teraz Katka prišla z kúpeľne, a ja od štastia som kričala.Veronika sa nepozerala moc nadšene , ale za to ja už nemôžem.Takže oblečenie bolo spravené.Vošla Katkina mama a spýtala sa , že kto to uprace.Keď sme sa pozreli koľko je tam bordelu, uvedomili sme si , že za hodinu ideme domov, tak musíme začať upratovať.Ešte sme jej rýchlo museli spraviť vlasy.To už nebol, až taký problém.Tak sme to konečne spravili.Ja som rýchlo odkopla Veroniku na autobus a pomaly sa pobrala domov.Doma ma čakala celá moja família.Môj nedočkavý otecko, moja vždy ochotná mamička, moja mladšia upindaná sestra a môj malý zlatý bratček. Najprv som sa pohádala s otcom, že kde som tak dlho, potom s mamou, že prečo sa neučím, a potom so sestrou , ktorú som nakoniec zamkla na záchode.Jedine malý bratček bol úplne v pohode a nič nevravel.Zavrela som sa do svojej izby, ľahla si na posteľ , nudila som sa.Tak som pomaly vstala, prezliekla sa do mojhy ružoveho pyžamka HelloKitty, umyla zubky a úplne nenaučená zaľahla do postele a asi po piatich minútach som zaspala, aj keď si to nepamätám, teda nikto si nikdy nepamätá, kedy zaspí.Ani detstvo si málokto pamätá, ale keď pozerá staré fotky, vždy mu nablikne také DeJavu.Ráno som sa zobudila na svoj budík.Teda ten klavír v tej pesničke je otravný a preto ho tam teda mám.Konečne piatok.Išla som do kúpeľne , pozrela sa do zrkadla a skríkla.Dobehla ku mne sestra , ktorá sa veľmi začala smiať.Odstrčila som ju a šla ku zrkadlu vo svojej izbe.Keby ste videli , čo tam bolo.Hniezdo pre bociana.Čo pre bociana.Pre pštrosa.Tak som zobrala svoj prvý hrebeň a snažila sa to rozčesať.Nič.Tak druhý, tretí.Nič.Tak som si povedala , že si zoberiem čiapku a nejako to v škole oddôvodním.Tak som hľadala nejakú bledomodrú, ale taká tam nebola.Tak hnedú.Taká tam tiež nebola.Našla som len bledo zelenú.Tak som si to obliekla a rýchlo utekala na autobus.Ľudia v autobuse sa na mňa dívali s údivom, že prečo mi tá čiapka tak stojí.Ja som sa celou svojou silou snažila zatlačiť tú bláznivú čiapku čo najnižšie sa dalo, ale stále sa mi nejakým spôsobom vysúvala.Tak som ja dala z hlavy dole a povedala som si , že čo ma po ostatných.Nikto ma nezaujíma.Keď som vošla do triedy, na moje počudovanie sa všetci ku mne nahrnuli a povedali , že to mám super , že aj oni chcú také.Ja so spadnutou sánkou som si sadla na svoju povestnú stoličku a dala som sa do reči s Mirkou.Mirka je celkom fajn baba.Je až veľmi úprimná , ale to nevadí.My všetci máme radi jej názory, pretože to všetko hovorí tak ako to je , nie tak akoby chcela aby to bolo.A preto mi to nedalo , a spýtala som sa jej , že čo si myslí o mojom quazy účese, lebo to čo som mala vtedy na hlave sa len veľmi tažko dalo porovnávať s účesom.Ona povedala, že je to fajn, aleže tá klasika mi pristane viac.Kedže jej môžem veriť.Tak sľubujem, že v pondelok prídem už, ako za starých dobrých čias.Veronika dobehla spolu s Katkou.Katka bola vystresovaná z toho rande , čo bude mať dnes večer, a my s Veronikou sme sa nemohli dočkať až sa budeme dívať na nich dvoch.Ako som vravela , mám dojem , že Veronika je z toho rande viac napružená ako sama Katka.Preto mi večer volala.
-Ahoj Miška, ako sa máš? Potrebujem vedieť , čosi bereš dnes večer na seba do toho kina?
-Ahoj, no ja som v pohode.Ja neviem, to je jedno.To v čom som bola škole.
-A ty čosi úplne pipi.Však si musiš zobrať na seba niečo cool.
-Veronika, už ti to hovorím , neviem koľkatý raz, ale uvedom si kto má dnes rande.
-Však Katka.
-A kto z toho šalie najviac.
-Ja viem, ale keď to je jej veľký deň.Mám nápad , ja si to vyfotím a dám to do albumu, všetko po prvýkrát.
-Však Katka, už bola na rande.
-Ale s Peťom , ešte nie.
-Je mi to jedno , len hlavne tam nepríd, ako na to minulé.
-A čo bolo zlé.
-Oh, nič, len si došla v sieťkovaných pančuškách, a ten tvoj dekolt mal troška prehnaný vzrast
-Tak dobre, ale to som bola prvýkrát.Teraz už prídem normálne sľubujem.
-No to som zvedavá.
-Ale musíme tam prísť skôr , než oni , aby sme stihli si za nich sadnúť.
-Dobre, tak 10 minút pred.OK?
-Ok, už musím končiť .Pa.
Tak už mi chýba ako nás Katka bude karhať.
Ćakala som pred kinom.Stála som tam ako taká krava, asi 10 minút.Nakoniec Veronika prišla, samozrejme si s niekým po ceste zaflirtovala, ale hlavne , že je už tu.Tak sme vošli do sály a rýchlo sa s popcornom uvelebeli úplne vzadu v dvojsedačke.Trošku sme sa zamaskavoli šatkami a okuliarmi.Už vošli oni do sály, pomaly kráčali po schodoch a zastáli pri rade pred nami.A Katka nato:
-Nejdeme radšej úplne do zadu budeme mať súkromie.
-Tak fajn.
Ja som zhíkla, no Veronika bola ešte štastnejšia, keď sedela hneď vedľa nich.Celý čas sa na nich pozerala.Ja som sa divala, ako je moja kamaratka riadne chytená, tak som ju 20 minút pred koncom chytila za tie jej vlasy, a potiahla ku mne.
-Nemohla by si s tým prestať aspoň na minútu.
-Ale však , čo robíš .Však sa medzi nimi nič nedeje.Ona je úplne nasraná, lebo jeho vážne zaujíma ten film.
-Tak prestaň a kukaj aj ty film.
-Dobre.
No úplne zlý osud , chel aby náhodou si Tomáš pomýlil strany a chytil za ruku Veroniku.
Tá hneď samozrejme skríkla.Ja som nevedela , čo mám robiť.A Katka:
-To čo robíš však ja som tu.Však tam to je úplne cudzia žena.
Ale mňa spoznala:
-Ale tam tá je...Miška?
-Ahoj.
-Veronika!
Strhla jej tú šatku aj s okuliarmi.
-Ahoj.Pozeráš ten film? No paráda a je tam Brad Pitt bez košele.
-Veronika dávam ti 15 sekúnd náskok.
-Ale Katka.My sme šli náhodou s Miškou okolo tak sme si hovorili , že sem skočíme.
-Mňa do toho nezaťahuj.
-Takže vidím, že ste si pokecali dámy, tak ja už pôjdem.
-Nikam nejdeš, sadaj!
-Vidíš , keď ani nevieš s kým si na rande.
-Ale ja.
-Ticho, aj tebe dávam 15 sekúnd.No vidíš, môžete bežať spolu.
-Ale láska.
-8..9..10..radím vám bežte kým je čas..11..12..
Takto rýchlo som Veroniku ešte bežať nevidela.A Katku tiež.Len Peťo akosi nevládze .Tak ja som si zdvihla tašku a pomaly počas tituliek zošla po schodoch, vyšla zo sály a dala sa na cestu domov.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár