Kapitola 2

Berieme zatáčky jednu za druhou

Doma som bola v zmätku, pretože v sobotu ideme na chatu s Katkou a jej mamou.Tak som balila odušu, a zapakovala som si toľko vecí, a isto budem stále v tom istom.Dobre som sa najedla dietných jogurtov, ktoré priam neznášam.Moja mama sa snažila o hemendex, ale nevzniklo z toho nič také, čo by sa na to podobal tec už šiel do práce, tak som sa musela trepať s tachuľami pred Katkin dom pešo.Ešteže býva blízko pri mne, inak by som asi tie tašky zhodila a šla by som bez ničoho.Moja mama mi z okna kývala, a kontrolovala, či idem tam kam mám ísť.Vždy chcela vedieť, čo, s kym, kde a čo robím , lebo keby to nevedela, tak by ma chodila sledovať, a to ja nemám za potreby.Tak som sa konečne dokotúlala ku Katkiním dverám, zazvonila som a Katka by zhora odomkla.Teraz sa dívam, že výťah nejde, čiže ja musím ísť s tými kufriskami až na 8 poschodie, hovorím si teda a fajn, a smelo som vykročila po tých krásnych a pre mňa priam nekonečných schodoch.Na piatom poschodí som uvidela jednu zúfalo vyzerajúcu susedu, ktorá ťahala nejaké bedne a nevedela ich napratať do výťahu.Tak som ju upozornila, že výťah aj tak nejde.Ona ho skúsila a išiel .Ja som sa na ňu tak škaredo pozrela , aj keď ona mi vlastne nič neurobila.Ale však stáva sa.Po tej namáhavej náučnej túre horu schodmi, som si pred Katkinim bytom sadla na tie kufre, a čakala som kým mi otvorí.
Konečne-skríkla som , ako zmyslov zbavená, objala som ju, a potom som si uvedomila, že kvôli nej som šlapala tú štreku.Vošla som do bytu.Katka bola sama doma, pretože jej mama odišla na pracovné stretnutie a vráti sa až poobede.Ja šťastná , že konečne vidím gauč, sadla som si naň , vystrela sa, zapla telku a takto som si vegetila.Katka sa na mňa pozrela a povedala:
-V pohode si ľahni na gauč, a zapni si telku, však ako doma, nie?
Ja som jej s úsmevom na tvári prikývla a provokačne prepla program.Ona na mňa zazrela aa šla do kuchyne.
-Chceš niečo na pitie?
-Jasné, stači mi minerálka.
-Dobre.
-Ale prosím ťa daj mi tam trochu ľadu.
Ona len nahlas povzdychla, dala mi tam ten ľad, doniesla mi to , sadla si na kreslo a povedala , že musíme ešte počkať na mamu , a potom pôjdeme.Tak ja som si šťastne prepínala programy, Katka si bola ešte pobaliť to svoje haraburdie.Veselo čakáme na Katkinu mamu.Tá sa z ničoho nič objavila vo dverách.Spýtala sa , či máme všetko nachystané , a že , či už môžeme vyraziť .Ja som sa tak nevedela dočkať, že budem na chvíľu preč od svojej podarenej rodinky, že som do auta hádzala tie kufre, tak že Katka s mamou si len stihli sadnúť.My sme s Katkou sedeli vzadu a rozprávali sa potom sa nás opýtala , že či budeme blačať ešte dlho , tak sme si pustili spoločne pesničky a začali si spievať.Bohužiaľ , ani jedna z nás nikdy nebola na spev nejako špeciálne zameraná, tak sa celým autom ozývalo, v úplne iných tónoch, naše , , spievanie´´.Ku tomu spievanie pridám radšej ešte dve úvodzovky , , , , spievanie´´´´.Okolo nás šiel nejaký zaľubený pár.My sme mali samozrejme otvorené okienko, a celá D1 , počúvala našú škriekavú Leonu Lewis.Katkina mama podotkla , že by sme všeobecne v celom živote mali brať ohľad na ostatných ľudí.A tak som pre istotu vypla MP3, a kukala som na mobile film.Katka sa len dívala z okna , a rozprávala sa s mamou.Keď som v ďiaľke konečne uvidela tie kopce , kde budeme bývať, tak ma to napumpovalo , že som nikoho nepočúvala, len som sa tešila na svoju izbu s Katkou a ako sa budeme o všetkom môcť rozprávať.Katkina mama z adrenalínu, dupla na plyn, a snažila sa splniť svoj dávny sen, byť rýchlejšia ako kedysi býval Schumacher.Zatáčky brala v tej 100 fakt , na to koľko má rokov, fakt dobre.Katka sa trošku bála, pretože jej skúsenosti vravia, že jej mama zachvíľu niekomu urve náraznik.Nič sa chvala bohu nestalo , a my tri veselé devy sme sa rozbehli smerom na recepciu.Vypátali sme si našu rezerváciu, dali sme light-boyom naše kufre a krásne sme sa výťahom dostali na 5, mimochodom , najvyššie poschodie.Katkina mama mala vlastnú izbu vedľa nás, ale videla som, že Katka je rada , keď budeme mať my dve súkromie.Ja som odomkla izbu, a náruživo som vybehla do tej krásnej izby.Bola tam telka, krásna veľka skriňa a o kupeľni už ani nehovorím.Tam som si rezervovala vaňu .Ta výryvka bola taká super.Isto v ňej strávim veľa času.Katka zavolala Veronike, lebo jej sľubila, že keď prídeme , tak jej prezvoni.Avšak Veronika to nebrala, tak Katka zavolá neskôr.Vybalila som si svoje saky-paky, obliekla sa do niečoho pohodlnejšieho, a rozhodla som sa ísť spolu s Katkou okúpať.Skočila som si šipku , a nikomu to ani nevadilo, lebo v bazénoch sme boli naozaj iba my dve.Katka chcela ísť do sauny, tak sme šli.Ja teda tie sauny moc nemusím, tak som pochvíľi odišla.Katka tam ešte ostala, lebo sa jej to veľmi páči.Bože.Ja som si fénovala v šatni vlasy, a prezliekla sa .Vyšla som na chodbu, nastúpila do výťahu.Keď som z neho vystupovala, stala sa mi jedna z najkrajších vecí v mojom živote.Narazila som do nejakého chalana, ktorý bol ale fakt veľmi pekný.Nemohla som z neho.
-Ach , prepáč.Nevidel som ťa v tej rýchlosti.
-To je v pohode.
-Počkaj pomôžem ti s tým.
-Nie to je v poriadku.
-Ja som Dano . A ty?
- Miška, teší ma.
-Dobre Miška.Kam sa tak ponáhlaš.
-To skôr , ty kde sa ponáhlaš.
-Ja som chcel isť von s kamarátmi.Ale radšej budem tu.
-No ja musím ísť.Pa
-Počkaj
Rýchlo som valila, ako som len mohla.Nevedela som či za mnou beži.Ale ako som si myslela.Nebežal.Rýchlo som vošla dnu, zavrela a zamkla dvere.
Oprela som sa o ne a čakala , čo sa bude diať.Nič sa chvíľu nedialo.No zrazu niekto zaklopal.
-Kto je to?
-To som ja Katka a budeš taká dobrá a pustíš ma do svojej izby.
-Ach prepáč.Poď , poviem ti , čo sa mi stalo.
Všetko som jej povedala.Od toho ako som si sušila vlasy , až potom ako som sa zamkla v izbe.Katka sa len na mňa kukala, a kričala , že prečo som mu utiekla.Problém je ale v tom , že ja som tiež poriadne nevedela, prečo bežím.Asi to bol taký reflex, a teraz si bude o mne myslieť , že som nejaká prifazovaná pizda.Katka mi povedala, že keď ho stretnem nemám robiť paniku, čo je pre mňa zložite pretože , ja robím paniku vždy a všade , kde sa dá.Tak sa posnažím.Konečne sme sa dovolali tej našej kamarátke.
-Ahoj.Veronika počúvaj neuveríš.Máme výryvku v izbe.
-Miša, prestaň, tak čo ako doma.
-Je tu strašná nuda , podte ma zachrániť.
-Aha, my prídeme až v utorok.
-To ale nestihnete našu novú spolužiačku.
-ČO ? – obidve sme zhíkli , pretože do našej triedy sa už pekne dlho nikto nepripojil.
-No .Volá sa , že Lucia.Presťahovali sa z Bratislavy.
-Čo su šibnutý, ja by som z Blavy už nikdy neodišla.
-Ty Miška hej.
-Aj jej brat, ale je o rok starší.Paťo sa volá.
-Fajn, to keď prídeme, môžeme sa zoznámovať.
-Super, už sa neviem dočkať.
-HAHA, veľmi vtipné, a ja tu musím tvrdnúť , zatiaľčo vy dve sa tam vyvaľujete vo výryvke.
-No , tak niekedy pôjdeš s nami .Jo?
-Tak dobre.
Katka sa s ňou rozprávala ešte asi pol hodinu , a ja som sa nenápadne vytratila a šla som hladať toho chalana.Hľadala som všade, v jedálni, v bazénoch, vo vestibule, všade.
Ale nikde som ho nenašla.Tak som šla na verejný balkón , sadla som si na lavičku a pozerala som sa na nočné malé mesto.
-Rada sem chodievaš?
-Ani moc nie .Prečo? -no až teraz som si uvedomila , že sa s niekým rozprávam a môj osud tam hore neviem kto robil, lebo to bol ten chalan.Sedela som s ním na jednej lavičke.
-Prečo si dneska ušla?
-Ani neviem.Bol to taký reflex.
-Aha, a čo tu vlastne robíš?
-A dívam sa.
-Na čo?
-Na to mesto.
-A prečo si celý deň , chodila po hotely a prezrela si tu všetky kúty.
-A niekoho som hľadala.
-A koho?
-Nepoznáš ho.
-Myslím , že poznám.Ty si hľadala mňa , však?
-Možno.
-Isto.Prečo si ma hľadala?
-Prečo sa stále pýtaš , len ty.Ideš mi na nervy.
A teraz nastala tá chviľa.On sa ku mne prisunul, a ja som sa tak zľakla , že som spravila taký zvuk , že piiiiiiiiiiiip.On sa na mňa pozrel usmial sa, chytil ma za ruku.Už som si myslela , že je to koniec, ale on sa prisunul, ešte viac.Ja som sa mu , akoby naschvál, musela pozrieť do tých krásnych modrých očí, a tie blond vlasy.Teraz on zavrel oči.Už som vedela, čo sa ide diať.Tak som ho chytila okolo krku, zavrela som oči, a začali sme sa krásne bozkávať.Nechcela som aby tá chvíľa skončila.Stále som si vravela , prosím nech to neskonči, prosím ešte nie.Bozkávali sme sa asi 15 minút.Potom sme sa od seba odlepili, a ja som sa k nemu prisunula úplne.Chytil ma cez rameno, ja som mu prešla cez tie nádherné vlasy a oprela som sa mu na rameno.Rozprávali sme sa tam asi 2 hodiny.On už ale musel ísť, tak ma odprevadil ku mojím dverám, kde som mu dala teraz ja riadny cucák.On bol tak príjemne zmätený, že sa mu nohy motali.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár