Pomaly skrútim klúč v zámke a zacítim niečo horieť. Hodím tašku do rohu v obývačke a pomaly idem smerom do kuchyňe. Nasledujúci obraz ma rozosmeje. Lukáš s maminou zásterou len v trenírkach a tričku sa snaží zahasiť niečo čierne na panvici. Po návale smiechu k nemu pristúpim a obsah vysypem do koša.
"Sorry chcel som ti niečo spraviť na obed ale akosi...šak vidíš sama." a hodí srdečný úsmev.
"Nemusíš. Niesom hladná. Ale ak ty si spravím niečo." a lakťom ho štuchnem do boku.
"Odhalila si ma. Do riťi ani obyčajnú praženicu neviem! Len to prosím ťa nehovor tvojej sestre." prosebne na mňa pozrie.
" Neboj nebonznem ťa. Tak čo by si rád?" a hodím profesionálnu pózu ako vystrihnutú s kuchárskych časopisov. Vareška v jednej ruke,panvica v druhej.
"Špecialitu šéfkuchára. Vlastne šéfkuchárky." a jemne ma tlapne po zadku.
*O hodinu neskôr*
"Voa´la!" a podám mu tanier.
"Páni. Čo je to?" a lenivo sa posadí z gauča.
"Ryba z mrazničky a niaka zelenina. Tuším čínska netuším." silene sa usmejem s nádejou že mu bude chutiť.
Úsmev mi opätuje a pustí sa do jedla. Čudne sa zapozerá a zase mi venuje pohlad.
"Mmm. Ako sa mi tak vidí každá z vás dvoch má v sebe niečo. Romi krásu a ty šikovnosť." a naplno sa zasmeje.
Neviem či to brať ako urážku.
"Teda nemyslel som to tak ako to vyznelo. Aj ty si velmi pekná baba a kebyže som v tvojom veku fú." a zase si dá dalšie sústo do úst.
"Neboj chá.." nedokončím vetu lbo v tom mi zazvoní mobil. " ..pem." a zase sa usmejem.
*MUSÍME SA STRETNÚŤ. MIA*
Dlho nechápavo hladím na displej mobilu. Čo také chce?
Lukáš asi zbadal moj výraz a nedá mu sa nespýtať.
"Frajerovi zrejme chýbaš." a opäť si dá dalšie sústo.
Rozbehnem sa hore do izby kde chcem o všetkom porozmýšlať. Pôjdem tam nech chce odo mňa čokolvek.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár