Jana zdvihne hlavu z písacieho stola. Bože ja som zaspala... Vzdychne si a päsťou si pošúcha krvou podliate oči. Zaostrí pohľad do pravého dolného rohu monitora a prestrašene vyskočí zo stoličky. 23, 48 Rýchlo vypína počítač, lenže, na miesto vypnúť v panike klikla na reštartovať. Už sa vypni, ty debilný stroj! Rýchle rýchle vypínaj! Kričí priškrteným hlasom a zúfalstve si hryzie hánky. Vypne monitor, schmatne kabelku z konferenčného stolíka pod oknom a už aj trieli k dverám. Kľúče! Bože kde sú kľúče? ! Horúčkovito sa rozhliada po svojej pracovni. Ach tam sú. Znovu sa rozbehne ku konferenčnému stolíku, schmatne kľúče a v tom...
-Hádam si len nechcela ujsť? Začula za sebou ten známy, desivý hlas. Zdúpnela od strachu. –Polož tie kľúče aj s kabelkou na ten stolík a obráť sa! Prikazoval jej bez toho, aby čo i len o tón zvýšil hlas. Celá sa roztriasla, ale poslúchla. Pomaly vrátila kabelku aj s kľúčami na miesto a obrátila sa k nemu so sklonenou hlavou. Nehlučne ako duch k nej podišiel a ukazovákom jej nadvihol bradu. –Pozri na mňa miláčik! –Čo odo mňa chceš? Spýtala sa, aj keď veľmi dobre poznala odpoveď. -Hahahahahaaaaa... Dúfam, že túto otázku si myslela ako žart. Rozosmial sa krutým, bezcitným smiechom. –Dobre vieš čo chcem, teba. Povedal pokojne a dotkol sa jej tváre. Striaslo ju odporom. –Noo, miláčik, uvidíš, že sa ti to bude páčiť. Zaškeril sa a z vrecka nohavíc vytiahol tenký povraz. Bleskovo jej vykrútil za chrbát ruky a zviazal jej ich. –Pomoooc pomooooc! Zakričala, ale vedela, že takúto nočnú hodinu v budove už nikoho niet. –Len krič, to ma ešte viac rajcuje... Zasmial sa a začal jej rozopínať blúzku. Začala sa mykať a snažila sa ho kopnúť do rozkroku, ale on bol šikovnejší a jednoducho ju zvalil na koberec. Sadol si jej na kolená a pokojne pokračoval v načatej činnosti.


Pokračovanie na budúce

 Napínavý príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lululi  21. 7. 2009 19:48
pútavo napísané
Napíš svoj komentár