Predchádzajúca časť skončila kúpou zmrzliny. Teraz pokračujem spísaním jej ďalšieho osudu.
Kráčame, decentne papáme zmrzlinu („ááá mne to padááá!“), sem tam nejaký holub, ružový pes, nejaká pouličná zmeska ťahá za sebou uja o paličke a tak...proste, Žilina centrum. A zase kráčame, kráčame, vychutnávame si slniečko...a zrazu...
„Kam ideme?“
„Neviem, ty vedieš...“
„Aha...a na to si ako prišla?“
„Ja? Vylučovacou metódou...“
„A prečo ideme hore kopcom?“
„Tiež neviem...“
„Táto Žilina je ale inak nepraktická...a v podstate aj iné mestá. Všetky mestá majú centrum do kopca. A prídeš do Košíc, a kde je tam centrum? Nie do kopca!“
„V MT centrum tiež nie je do kopca,“ obraňujem si rodné mesto a práve vtedy prichádzame na vrch „kopca“, kde centrum pokračuje.
Keby som tu písala všetko, čo sme v Žiline robili, ono za prvé by vás to prestalo baviť (heh, si fandím ak poviem že doteraz vás to bavilo, čo? a za druhé by to vyšlo dávno potom, ako by sme si na to ešte pamätali, vzhľadom k môjmu voľnému času na písanie.
Tak si vyberieme z toho len to najdôležitejšie:
- Popísali sme zámku na studni (na tej, čo je v centre ZA, tí, čo ste neboli na stretku a neviete, máte smolu)
- Soraya odhodila fľašku, ktorú sme chceli hádzať po ľuďoch
- Videli sme ultramegahyperaktívneho psa
- Vošli sme do Mirage a vyšli sme celkom inde ako sme čakali
- Tipovali sme, koľko birdzákov nám príde na stretko
- Prišiel až jeden špeciálny hosť - Katalánec
- Boli sme happy, že aspoň on
- Soraya po pár minútach zistila, že ja sa s Kataláncom osobne nepoznám
- Osobne som si podala ruku s Kataláncom
- Padla otázka, kam ideme
- Nikto nevedel
- Povedali sme si, že bude dobre, keď sa aspoň pohneme
Pohli sme sa a ako tak kráčame, tak kráčame, ohovárame tých, ktorí na stretko neprišli, postupne ohovárame aj tých, ktorí ani neplánovali ísť, všetkých fejkov aj nefejkov, proste ako keď sa stretnú traja ľudia, čo chodia na rovnaký komunitný portál. A kráčame, kráčame i zhľadávame nejakú dobrú krčmu. Šariš. Paráda. „Ideme do Šariša?“ „Vídí tu niekto niečo lepšie?“ „Nie. Ideme do Šariša.“
Zašli sme do pasáže, prešli na koniec, zahli za roh a otvorili dvere, ktoré vyzerali ako zavreté. A bum, schodisko strmé ako lanovka na Novej Holi. Zišli sme dolu a tam nejaké dark nebezpečné kresby démonov a podobných bytostí...a potom miestnosť so stolmi, kde hrala hudba. I zamierili sme do najčiernejšieho rohu.
Počas návštevy krčmy:
- Sme si objednali 2x kofola 1x Šariš
- Soraya znalecky ohodnotila krčmu podľa toho, aký tvrdý alkohol tam mali / nemali
- Som videla zaujímavú aplikáciu na rozpoznávanie pesničiek, čo mal Katalánec v mobile
- Sme si vypočuli asi všetky hudobné žánre od Pittbula cez Polemic až po Katy Perry (okrem country )
- Sme si na pamiatku vyryli mená do dosky stola (vlastne, Katalánec vyryl len smajlíka) Sorayním nožom (ak by bol náhodou majiteľ krčmy regnutý, tak pozdravujem )
- Som si znárodnila v poradí moju 50tu podložku pod pivo
- Soraya kúpila chipsy
- Sme zistili, že už by sme aj mohli ísť, lebo o 20 minút ide vlak
- Som potom ja zistila, že sa asi pocikám, ak toho pol litra kofoly vypijem na ex (a to som ani netušila, ako blízko som k pravde, že jo
Tak sme vyšli von a zamierili k vlakovej stanici. Základná potreba navštíviť toalety sa mierne stupňovala. Tento krát už nielen u mňa. Prešli sme podchodom, dostali sme sa na stanicu a pomaly sme chceli zahájiť lúčenie sa, keď si Soraya všimla, že náš vlak nejako nie je napísaný v zozname.
Uhm...po miernej kontrole cestovného poriadku Soraya zistila, že vlak cez víkendy nejazdí. Začali sme si pomaly uvedomovať, že sme mohli ešte hodinu pokojne ostať v tej krčme, a možno by nám ani nebolo treba ísť na záchod.
Vybrali sme sa hľadať toalety.
Nenašli sme.
Po chvíli uváženia a rozhorčenia sa nad tým, že na Žilinskej stanici nie sú WCká a po tom, čo si Katalánec niečo na pamiatku odfotil, sme vyšli von zo stanice a vybrali sme sa nevedno kam. Tento krát naozaj nevedno kam, pretože sme sa vybrali pozdĺž toho oného, kde parkujú staré vlaky a končilo to nejakými budovami tam kdesi vzadu. A keď sme už boli v polovici, tak sme sa otočili naspäť – len tak, ako by sa nič nedialo. Náhodou to podľa mňa mali vynikajúci efekt. Cestou sme objavili nejaký billboard koncertu, tuším aj niečo zo zvyškov predvolebnej kampane. Opäť sa pripomenulo volanie prírody. Opäť sme kráčali nevedno kam, len tentoraz opačným smerom a ohovárali sme staré autíčka birdzákov aj nebirdzákov. Otočili sme to cez tri ulice, ktoré sme už predtým prešli my so Sorayou, dosť sme sa pobavili a vrátili sme sa na stanicu.
Soraya sa nezištne rozhodla, že pôjde so mnou osobným vlakom, zvezie sa ním do Mikuláša a tam prestúpi na rýchlik do Košíc. Ešte stále bez toho, aby sme navštívili toalety, sme sa rozlúčili s Kataláncom (ktorý bol predurčený navštíviť toalety až niekoľko hodín po nás) a nastúpili sme do vlaku. Nový, poschodový (jéééj)...žiaľ, toalety zavreté, až kým sa nepohne. Blbé pravidlo, len čo vám poviem.
Presvedčila som Sorayu, aby sme si sadli hore (jéééj) a obzerali sme výhľad. Postupom času sme sa dočkali pohnutia vlaku (jééj, hajzle!), najskôr išla Soraya, bezpečne sa vrátila, potom som išla ja, dostala som skoro infarkt zo splachovania a vrátila som sa.
Ako tak ideme vo vlaku, zrazu zistím, že neviem, kde sme (ono sa totiž začalo stmievať). Pri svetle sálajúcom z cintorína som zaregistrovala Strečno. Fajn, za chvíľu budú Vrútky, to pôjdem dole. A ono to Soraya ma začalo presviedčať, že ono to len ide do Strečna. A ono ja som tomu najprv fakt že uverila...ale moja neomylná intuícia mi napovedala, že sme vo Vrútkach.
Tak reku, vystupujem. Soraya po chvíli zváženia zistila, že ostáva nad vecou. Ja tiež ostávam nad vecou. O hodinu mám akciu na opačnej strane Martina, strávila som pol dňa na stretku, na ktoré skoro nik neprišiel.
A neľutujem to. Lebo skrátka, takéto stretká sú super. Bez ohľadu na to, koľko ľudí tam dojde. Hlavne, že je sranda. A ono, keď sa stretnú fajn ľudia, tak je sranda vždy.
Bye bye, zase nabudúce.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
Zijeme v 21. storoci lietame do vesmiru, mame dotikove mobily ale clovek ked potrebuje, tak ani pre baby zachodu niet
Napíš svoj komentár
(rolf)
a teraz budem vyzerať ako dáky alkoholik!