Prechadzam sa znova a znova.Tam a spat.V rozpati 50 metrov.Som napadna ako snehova vlocka v augustovy podvecer.No mne to nevadi.Idem,kracam dalej...a myslim.nanho! Neverim,ze tonevidiNeverimze to neciti tiez!Ta pondelkova vymena ocnych kontaktov hovori za vsetko.Zbytocne sa budes skryvat!Ja dobre poznam ten pocit,ked zbesilo pozeras raz z kamarata na mna a opacne.Nechces,snazis sa pozerat hoci kam do certa,len nie na mna...,ale..neide to.Moj pohlad je ako magnet:pritiahne,ale odtiahnut nechce pustit!A zrazu usmev.Co to ma byt?Dalsia hra?Nie,dost uz!Uz prosim nie!Nechcem,neprosim,nezelam si...za pochopenie dakujem vopred!Nechaj ma pokojne zit,nevkradaj sa mi do snov,neprenasleduj ma,neobjavuj sa mi medzi riadkami v knihach...Co sa to stalo?Ako deti sme sa neznasali,do zeme pozerali,ledva si schopni pozdravit boli,a teraz?Sa ma vypytujes,zaujimas sa kam idem,s kym a preco,pocuvas moje nekonecne zvasty o nerealnych veciach...je mi s tebou vemi dobre.Myslimze aj tebe je prijemne.Ano,vsetko je nadherne,mne zapricinujuce bdenie,blaznov pohlad kamsi do galaxie,raz teplo,raz zimu,motyliky v bruchu...,ale len vtedy,ked sa nahodne stretneme.Preco mi nezavolas?Sam od seba?!Sam!Neviem,ci este zvladnem sa nahodne objavovat v tvojej spolocnosti.Nenut ma spravit ten povestny prvy zly krok!Chcem ta pocut rozpravat,tuzim sasteboumiat,nenapadne ta skumat,bozkavat ta na tie male pery...Viem,ze to chces tiez!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár