Aj tak sa raz dame dokopy...

Mesto bolo este zahalene do ranneho oparu, ked nasadala do auta. Vzdy radsej chodila skor ako neskor. Nenavidela tie ranne zapchy, po ktorych sa do prace dostala az o deviatej. A hlavne dnes nie. Mala dolezite stretnutie. Hned rano. Bola taka nervozna, ze ani kava jej nechutila. Sama sa cudovala, ved kava ju vlastne zobudzala uz peknych par rokov. No dnes nie. Asi preto, ze dnesne stretnutie bolo pre nu az prilis dolezite. Rano ju totiz cakalo podpisanie zmluvy s jednou firmou. Ich spolupraca by jej zabezpecila komfort. Nezila si sice zle...na to, ze mala len 24 rokov a uz sa davno osamostatnila, ale preco by sa jej nemalo zit lepsie...

Prave nad tym rozmyslala, ked uz odbacala smerom k firme. Rychlo vystupila a pobrala sa do kancelarie. Chcela mat vsetko tip-top. Na vsetko byt pripravena, uz na strednej sa jej za to smiali, ze vzdy ucila par dni dopredu.
Pozrela na hodinky. -O par minut by to malo byt a za pol hodku uz bude po vsetkom.-pomyslela si. Rychlo si este presla usta leskom a cakala.

Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere. Pohotovo vstala.
"Dobry den...
"Dobry den." - nedbanlivo sa usmiala. Svojich, mozno buducich spolocnikov usadila a chcela zacat, no prerusili ju:
"Este pride nas novy spolupracovnik, ma velmi bystre napady, bude sa vam pacit. Ale ostal visiet v zapche."
"Samozrejme, kavu...caj?" - chcela odlahcit situaciu.
"Najprv by sme to mohli podpisat a potykat si, ked uz budeme spolupracovat." - ozval sa starsi chlap, ktory jej vsak zo zaciatku nebol sympaticky. -Mozno klame telom- prebleslo jej.
"Andrea."
"Peter."
Ledva si stihli podat ruku, ked sa po miernom zaklopani otvorili dvere.
Andrea skoro spadla zo stolicky.
"Aaa, toto je ten nas novy spolupracovnik, ktoreho som vam pred chvilou spominal. Roman, zoznamte sa....Roman toto je Andrea."
Chvilu na seba nechapavo pozreli, no ich spolocnik si nic nevsimol...
"No, zmluva je uz aj tak podpisana, ja este nieco mam...tak vas necham, aby ste premysleli spolocnu koncepciu..." - zdvihol sa Peter zo stolicky.

"Tak, to si sa mi nepochvalil...v reklamnej agenture..netusila som ze je to tvoj sen."- zapalovala si cigaretu Andrea. Hoci nefajci tak vela, potrebovala ju.
"Nebolo kedy, nevideli sme sa. Kolko sme sa to nevideli?"
"Cez rok." - vyfukla dym.
"Tak mam pocit, ze si mame toho vela co povedat."
"Neboj sa, bude cas...ved sa budeme stretavat takmer denne." - nechcela pokracovat v tomto rozhovore. Teraz nie, najprv si potrebuje vlastne uvedomit, s kym tu sedi.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu