"Ahoj, troska som sa zdrzala v meste." - doletela do kancelarie a ani nepozdravila Romana, len mu povedala, co sa stalo.
Mrkol na nu a ukazal jej, co zatial vykuzlil.
"Prisiel som trochu skor a pustil sa do toho, co na to hovoris?"
Ukazal jej napad na reklamu novych zuvaciek. Nebolo to zle, ale vselico by este na tom vylepsila. Vedela vsak, ze nanho musi pomaly, ze sa nerad prisposobuje...Hoci, nie vzdy to tak bolo......
„Nemozes predsa cakat, ze ti vsetko padne do huby ako peceny holub.“ – Vykrikla mu uz po asi x – krat, ked sa bavili o tom, ze je uz vylieceny, a ze by si uz mohol najst robotu. Lenze Romanovi sa doma zapacilo. Peniaze mal a bolo mu dobre.
„Ty tomu nerozumies...Co ti na tom vadi?“ – nechapavo sa jej opytal.
„Mohol by si na mna prestat tak sprosto pozerat?“ – uplne nenavidela, ked sa tvaril, ze nechape. „ Roman, ty tomu nerozumies, ze si musis najst robotu?“
„Ja si vsak nikdy nenajdem to, co by som chcel robit. Pozri sa...Palo ani len prstom nepohol a ma vsetko.“
„Uz zas Palo?“ – skrikla nanho.
„A co ti vadi na Palovi, on je moj najlepsi kamarat, ale to nevies nikdy pochopit.“
„Prepac, naozaj neviem pochopit to, ze sa s nim musis neustale porovnavat. Odkial vies, ze Palo pre to nic neurobil? Rozpraval si sa s nim? Asi nie, ked hovoris take blbosti...aby si vedel, Palo chodil viac ako polroka po roznych konkurzoch...ale sak....co ja o tom viem, ze?“ – vystupila z auta, zabuchla dvere a odisla domov.
Roman ju vtedy v aute nepochopil, ale az to, ze odisla bez riozlucenia...to s nim pohlo.
- Naozaj nerozumiem, co si o sebe mysli...asi sa k sebe naozaj nehodime, ja potrebujem mat pri sebe cloveka, ktory je cielavedomy a nie cloveka, ktory si mysli, ze vsetko bude mat len tak, bez nicoho...-rozmyslala zatial co cakala na vytah.
"Andrea?" - skrikol na nu.
"No? Co kricis?" - oborila sa nanho.
"Ale sak ti tu o tom rozpravam peknych patnast minut a ty ma nepocuvas."
"Prepac..
"Zamyslela som sa..." - napodobnil jej hlas a ona sa zacervenala.
"Takze" - zacal odznova- "hovoril som o tom, ze by to kludne mohlo byt aj s tymto pismom a takto farebne prevedene.
"Roman, namiesto tohto slovicka pouzi co ja viem....slovicko lahko...lepsie to znie."
"Andrea...to je v pohode..dam to tam."
-Dost lahko sa nechal presvedcit-napadlo jej.
"Pocuj, na dnes to uz nechajme tak a vypadnime domov."
"Andy, podme na dvojku cerveneho."
"Cez tyzden?" - chcela sa vyhovorit.
"Pocuvaj uz nie si na skole, aby si sa takto vyhovarala."
"Okey, ale iba na poharik." - nechala sa nakoniec presvedcit.
"Andy?"
"Hmm?" - zdvihla k nemu zrak, ked si zapalovala cigaretu.
"Myslis este na to, co by sa stalo kedy?"
"Pozri Roman,ja uz nad tym nerozmyslam...zili sme zo dna den...ako to povedat...v hre bolo vsetko..nevyslo nic...ja uz nad tym nerozmyslam..." - vyfukla dym, ani nanho nepozrela. Nechcela.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
amy111
13. 7.júla 2008 16:45
paci sa mi to.. najmä to striedanie minulosti s pritomnostou
Napíš svoj komentár