"Vitajte, ahojte..dlho sme sa nevideli..ako sa mate?" - hovorila Alica len tak do vetra, kedze rodinka Slanych sa uz teperila dovnutra. Jana ju len letmo pobozkala na lice, a hned sa pustila do vyzliekania Matka a Mareka, patrocnych dvojciat, ktore akoby ani rodinou neboli. Marek bol vzdy ako vichor, vsade ho bolu pocut, Matko naopak. Stacila mu len jedna hracka, s ktorou sa dokazal hrat cely den. Julo, bol ako vzdy vysmiaty. To je ten typ cloveka, ktory sa nikdy nikde neponahla, a ak ma aj nejake povinnosti, vsetko berie s nadhladom. Na rozdiel od svojej polovicky. Ta sa vsade ponahla, nikdy nic nestiha a vecne je v strese. Ale protiklady sa asi pritahuju, pretoze tychto dvoch este nikdy nepocula hadat sa.
"Inak, Peter je v zahrade, chysta drevo do krbu." - otocila sa Alica k Julovi, kym Jane pomahala vyzut Matka.
"Dobre zeny, necham vas. Iste si mate toho vela povedat." - zasmial sa a uz aj isiel Petrovi pomoct.
"Taaak chlapci bezte do detskej izby, Pavlinka a Misko sa tam celu vecnost hraju." - poslala deti Alica a spolu s Janou zamierili do kuchyne.

"Vysvetlis mi prosim ta, ako to vobec stihas?" - pyta sa jej
upachtena Jana, ktora si práve sadla na barovu stolicku oproti Alici. Ta sa vsak len dalej usmievala. Miluje takyto maly zhon, v podstate je nan zvyknuta. Ale za to moze jej sposob zivota. Mala ho taky, aky si ho zariadila. Hoci aj ona obcas padala od unavy, nestazovala sa. No ale ked videla pred sebou Janu...stale unavenu, ufrflanu..
"Halooo...." - ozve sa Jana opat, nervozne hompalajuc nohami.
"Ano?" - ozve sa Alica, pritom dava postavit na kavu.
"Nieco som sa ta pytala."
"Pocula som a rozmyslam..ako to stiham? Neviem, normalne. Preco?"
"No vzdy, ked s tebou volam, neponahlas sa, vzdy si usmiata. A aj keby ta v tomto obrovskom dome prekvapime a navstevu neohlasime, vzdy tu mas poriadok. Uz ta zacinam podozrievat, ze mas pomocnicu."
"Ja? No urcite. Co myslis, ze nemam kam peniaze davat?"
"No nerob sa, nemate ich zas tak malo." - posmesne jej kontrovala Jana.

Hoci tento ton Alicu zarazil, nedala na sebe nic poznat. Poznala Janu, vecne nespokojna, ale nikdy s tym nic nerobila. Jana vidi len vysledok, tu drinu za tym nie.
"No to nie, ale len tak vyhadzovat nepotrebujem. Mam predsa ruky."
Odpovedala jej ihned, pricom rozmyslala co na veceru. Nevedela, ci tu zostanu, ale bolo jej hlupe pytat sa ich. Tak ich pozvala.
"Nie, nerob si starosti...mame doma navarene...
...co som pocul, Alica vari? Co to bude, az to bude?"
"Lasagne s kuracim masom." - povedala Julovi a uz aj dala postavit vodu na ne.
Sice trosku ohrnul nosom, ale nechal sa pozvat.
"Ozaj gazdina, kde mate este jednu sekeru, nech tam nestojim ako vol pri Petovi?" - ponevieral sa Julo po dome.
"V garazi na lavo pri dverach."
"Boze, ti dvaja sa nasli, co? Stale sa maju o com rozpravat. Stale maju nieco na robote,ze?" - povedala Jana, ked Julo odisiel.

Veru tak, hned si rozumeli. Uplne si pamata na ten prvy den ked sa vsetci styria stretli...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sp4c3_m0nk3y  25. 12. 2007 12:55
celkom pekne, docela si to viem predstavit v reali
2 
fotka
borinka734  26. 1. 2008 23:14
dufam, ze bude pokracovanie
Napíš svoj komentár