Po ich, takpovediac druhom rozchode sa zacalo zaujimave obdobie. Nielen Ivanino, ale aj moje. Ako naschval, aj ja som sa vtedy rozisla so svojou (vtedy najvacsou, haha)laskou, uzasnym motorkarom, ktory predo mnou uprednostnoval pivo, zrazy a motorky. Az daleko daleko za tym som bola ja. Preto sme sa s Ivanou opat zacali stretavat kazdy den, nadavali sme na muzske pokolenie a donekonecna rozoberali, preco sa oni s nami rozisli. Ved tak to nemalo byt. My sme sa mali rozist s nimi. A tak zacalo nase obdobie. Plne hrdosti, zabavy, namotania a nasledne odhodenia potencialneho partnera. Da sa ovedat, ze sme si tak liecili zlomene srdce. Tym, ze sme ranili inych. Ale vtedy nam to vobec nevadilo. Tesilo nas to, ved ked mohol niekto ublizit nam, preco by sme nemohli my niekomu?

Jedneho dna sme sa vybrali k vestici. A mozem povedat, ze to co nam povedala sa aj tak trochu splnilo. Mne povedala len tolko:
"Za tri mesiace sa vrati vsetko, kvoli comu si sa doteraz trapila, ale ty uz budes pripravena celit tomu."
Mala pravdu. Motorkar bol opat na scene. A tam spolu s nim aj ja. Vyrovnanejsia, spokojnejsia, odmietajuca jeho pozvania. A Ivana? Asi nemusim hovorit, ze sa jej Peto opat zacal ozyvat. Dlho mu odolavala, ale nakoniec ju zlomil. Pravdupovediac, trosku som sa aj hnevala, ale bolo o jej rozhodnutie, aj ked sme obe vedeli, ze ju opat zrani. Zacala s nim teda chodit von. Po case aj ja s nimi. Do kina, na kofolu a podobne...

Asi o dva mesiace mala moja a Ivkina kamoska oslavu. Konecne, po dlhsom case sme sa isli niekam zabavit a ja aj trochu vypnut z normalneho zivota, kedze sa mi v tom case rozvadzali rodicia. Nebolo to lahke obdobie, ale stal som sa snazila zamestnat si hlavu. Ale spat k oslave. Ivana nakoniec zavolala aj Petra. Prisiel az neskor, ked uz sme nejake tie tequilly mali v sebe. No a.... neprisiel sam. Ale s kamaratom. No najvtipnejsie bolo, ze som s tym chalanom vyrastala na jednom sidlisku, poznala celu jeho rodinu okrem neho. My dvaja sme sa v zivote nerozpravali. Ale asi to tak malo byt. Preto som hned k Lacovi pristupila, predstavila sa a zacali sme kecat. Vtedy prisiel za nami Peto a so smiechom povedal:
"Vidim, ze ste sa uz zoznamili...dlho vam to netrvalo."
"Pockaj, takze to je ona..ta....
"Ano, to je Martina...tak vas necham." - a ako Peto rychlo prisiel, tak rychlo sa aj vyparil.
"Akoze ta Martina?" - nechapavo som sa Laca opytala.
"No hovoril mi o tebe cestou sem, teda najprv povedal, pod, budu tam holky....a...ved uvidis.." - pousmial sa Laco, ale to uz sme si obliekali bundy a smerovali na najblizsiu diskoteku, kde to kamoska mienila rozbalit.

Po pravde, neverila som tomu,ze by som si s Lacom nieco zacala, preto som ho tyzden klamala, ze som chora a nechcela ist s nim von. Ivane som nic nepovedala. Ani to,ze sa mame stretnut. Ale ako inak, dozvedela sa to. Ale az na mieste cinu. S Lacom som sa totiz dohodla, ze vo stvrtok sa stretneme. Do toho mu prave vo chvili, ked zaparkoval pod moj dom, zavolal Peto. Ze kde je a co robi. Tak mu Laco povedal pravdu. Ale, ze Ivanu nech prekvapime.

"Co to ma, prosim ta, znamenat?" - nechapavo ma objala Ivana, ked aj s Petom prisli.
"Neries, oky?" - nechcela som to prilis rozoberat.
"Ale vies, ze sa len pred dvoma tyzdnami rozisiel s holkou, s ktorou bol asi dva roky?"
"Nejdem sa zanho vydavat." - odpovedala som jej, ale to som este nevedela, ze s tymto chlapcom to bude beh na dlhe trate.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
borinka734  18. 3. 2008 18:45
ze coooo???ze pokracovanie dufam, ze bude a ze raz vydas knizku..urcite by sa predavala..s podtitulom "vsetko alebo nic"
Napíš svoj komentár