Bývam s rodičmi, ktorý mi poskytujú určitý štandart, za ktorým im samozrejme niečo dávam, ale aj tak je to minimalna cena za to všetko čo mi poskytujú.
Pred rokom a dvomi mesiacmi som začal pracovať a za pol roka v mojej novej a prvej práci som si už kúpil vlastné auto, jasné, že časť peňazí som mal požičaných. V robote som postúpil o malý stupienok vyššie.
Ale napriek tomuto všetkému som si stále myslel, aký mám zlý život.
A asi pred pol rokom som spoznal na jednej sociálnej sieti jednu super babu, s ktorou sme sa časom aj stretli a stali sa z nás najlepší kamráti. Táto moja naj kamartáka mi vždy hovorila, že mám všetko, že mám dokonalý život, ale stále som si to nemyslel.
Pomaly ubiehali dni, týždne a mesiace a ona mi pri každom našom rozhovore na takúto tému pripomýnala a hovorila ako sa mám dobre, až raz som si naozaj pripustil a uvedomil.
Naozaj mám všetko... Kamarátov, rodinu, prácu, auto, domov.... Ale stále som s niečim nespokojný a potrebujem niečo meniť. Mám veľké ciele, planý do života, ale nechcem celú mladosť premárniť tým, že sa budem naháňať za niečim a neužijem si život.
Preto rada od mojej dobrej kamarátky znela:
"Užívaj si život, ale pritom nezabudni na svoje ciele."
Vďaka mojej úžastnej rodine a hlavne kamarátom som si uvedomil, že mám dokonalý život. Preto sa teraz snažím aby aj oni mali to čo ja alebo im aspoň k tomu dopomôcť a preto ich mám strašne rád.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
xrumka
26. 10.októbra 2015 16:10
ja viem ze mi nic nechyba, a asi mam tiez dokonaly zivot ale stale sa citim podobne ako ty.. v depresiach... a ze mi nieco chyba. i ked neviem co
Napíš svoj komentár