Pod jabloňovým nebom ležali sme v náručí a opití láskou hľadeli si do očí Sálala z nás dobrota a dôvera čistá ľúbili sme sa cez slová miesto srdca kryštáľ Z tých odleskov kryštáľu vznikali nové lúče lásky rozliali sa vôkol nás a zmietli všetky vrásky Tak vznášali sa naše duše vírili kúsky neba nič zlé sa mi už nemôže stať veď predsa našla som TEBA. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj