Zimné večery v sebe nesú akúsi zvláštnu atmosféru. Odjakživa je to pre mňa nesmierne príťažlivé. Je v tom čosi ťažkopádne, ako vôňa majestátnej zamatovej opony. Rubínovo červenej, vynímajúcej sa v intímnom šere nenápadných odleskov. Tiež však niečo príjemne hrejivé. Niečo, čo ma obvykle núti vychutnať si šálku zeleného čaju...
Teraz sa však týmto priestorom rozlieha vôňa červeného vína. Nežne tancujúce plamienky v krbe elegantne vytvárajú pocit tepla. Spomenula som si. Masívny rám nástenného zrkadla niečo prezrádza. Skrýva v sebe naše pocity. Spomienky na noci podobné dnešnej. Ako starý priateľ, ktorý nestojí o to súdiť ma, sa dnes iba mlčky díva. Trochu som zostarla. Je to však príjemné a ja sa cítim tak krásne. Pokojne a vyrovnane. Na moment si útržkovito spomínam na všetok ten čas. Dnes však so sebou tieto spomienky neprinášajú úzkosť, ani bolesť. Zostalo iba to krásne a ja si vážim samu seba viac, ako kedykoľvek predtým. Dnes som tu správne. S mužom, ktorého milujem. V ktorom som po tom všetkom našla to, čo som celý ten čas hľadala. Čas od času si spomínam na všetku tú vášeň, ktorou sme sa pohybovali po tenkej hranici. Ktorá mávala fatálne následky. V tých časoch bola mojou alfou a omegou.
Moje telo sa nenápadne zmenilo. Roztomilú nevinnosť nahradil tvrdší, avšak zmyselnejší nádych. Prechádzam sa po miestnosti v rovnakých tmavých šatách, no príjemný zvuk vŕzgajúceho dreva dnes nič neruší. Vyzúvam si svoje vysoké červené topánky a na bosých chodidlách pocítim rozliehajúce sa teplo. Cítim sa živá. Slová plynú a dotyky sú prirodzené. Je to pokojnejšie. Intímnejšie.
Je to súhra. Nie vyčerpávajúci boj.
Sledujem jeho silné nahé telo. Nežne sa zaborím do jeho hustých dlhých vlasov a ucítim ťažkú korenistú vôňu. Akoby dokonale dopĺňala chuť vína na našich perách. Pri pohľade do jeho tmavých očí neuhýbam. Nestrhne zo mňa šaty, pretože my máme čas. Vychutnáva si ten pohľad. Vábivé šero, ktoré lichotí našim telám. Energický tanec ohňa a každý moment, ktorý táto noc prinesie. Vezme si ma ako muž, ktorému patrím.
On nad ránom neodíde. Je to náš domov. Neopúšťa ma rozospatú a unavenú. Pod ťažkou kožušinovou dekou zaspím pokojne v jeho náručí, pretože viem, že ráno sa prebudím a uvidím jeho tvár. Bude to on, kto mi spraví šálku zeleného čaju a toasty tak, ako to mám rada.
A nebude dôvod náhliť sa. Budeme ležať pod dekou, dívať sa na animované rozprávky a čas tu nebude hrať rolu. Pretože je to náš domov...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
31. 3.marca 2021 16:38
dobre si zalubena
Napíš svoj komentár