Vstala som inak, ako včera, inak, ako vstanem zajtra...každý deň sa začína iným ránom, každý deň je iný. Vstala som ako dieťa, zmytá zo včerajšieho dňa...Uvedomili ste si niekedy, že váš deň sa vyvíja od toho, ako ste ráno vstali?
A najlepšie sa zobúdza so snom v očiach...a bez budíka.
Väčšinu dňa som presedela s knihou v ruke (bol škaredý deň) a tým nechcem povedať, že čítam len keď je von bezútešne, čítam rada ( prirodzene, žiadne sladučké romániky, tie ma prestali baviť v jedenástich). No zrejme by som išla von, za iných podmienok...
Podvečer som sadla za net...znovu mi napísal nejaký trápny narcis na pokeci, starší odo mňa o tri roky, no zjavne intelektom nevynikal...celý rozhovor sa akoby snažil zo mňa vymámiť lichôtky na jeho osobu...:o) mohol by mi písať každý deň a nespoznal by, že si z neho uťahujem.
Dnes zaspím o čosi múdrejšia...ako každý večer. Nič veľké sa nestalo, ale život sa málokedy skladá z veľkých vecí...čo som sa naučila, zistím možno v päťdesiatke, možno o týždeň. Jedno je však isté. Dnes budem znovu zaspávať ako človek. Ako človek poznačený správami, dobrými aj zlými, aj takými, ktoré ma absolútne ničím neovplyvňujú. Zaspím ako človek, sklamaný z neuskutočnených očakávaní, z nesplnených snov...a teším sa, že ráno znovu vstanem ako dieťa, plné optimizmu a života, plné nadšenia a nádeje...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
21. 2.febuára 2008 22:43
...všedne nevšedné...
Napíš svoj komentár