Vznešená, krásna, tichá.
Netreba báť sa, plakať, vzdychať!
Niekedy cestou je zvanou JEDINÁ...
Niekedy slnkom v tmavej noci ,
ľahkosťou niečoho, ťažké odníma.
Odníma, berie, nezaprosí...
Ak dakto žil aj celkom nebadane
a nebadanosti mal plné dlane,
V tom práve je- tak sa mi pozdáva-
i nebadanosť zaujímavá.
Každý ma v sebe svet svoj osobitný,
najkrajší okamžik má v onom svete skrytý,
i najstrašnejšiu hodinu tam má,
no pre nás je to veľká NEZNÁMA...
Odchádza človek. Nič ho nenavráti.
A jeho skrytý svet sa navždy stratí.
A mne sa chce i prvý raz i stý kričať o tej nenávratnosti...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár