Veľkonočný pondelok=miništrantská absencia alebo (ne)výhoda pre mňa :)

Ako každý rok na Veľkonočný pondelok som sa snažila zašívať pred šibačmi. Tieto sviatky moc nemusím, lebo mi to príde úplne obyčajné, až na to, že trávime viacej času v kostole a prežierame sa. (fuj!)
No a keď sa mi podarilo vypariť sa z domu a ujsť pozornosti "šibačov"-tyranov, šla som do kostola s kamoškou. Bolo pár minút pred začiatkom omše a nemal kto miništrovať. Keďže je moja babka už nejakých pár rôčkov kostolníčka, začala na nás mávať rukou,aby sme prišli do sakristie. Spočiatku som si myslela, že chce,aby sme čítali(ja osobne sa tomu vyhýbam, pretože neznášam ten pocit, ak sa na vás niekto pozerá s otvorenými ústami)Napokon sa ukázal aj pán farár so šatami v rukách. Srdce mi začalo tak silno biť, že som nevedela čo robiť.
No nakoniec ma kamoška doslova "zdrapla" a tak sme teda išli. A to ste mali vidieť, ako sme sa my, dve muzikálové hviezdy obliekli do álb a vystúpili spolu s p.farárom a s naším spoluhercom Johnym(teológom) Babky len čumeli a my sme mali z toho poriadnu srandu Podľa slov mojej babky sme to zvládli lepšie ako miništranti a dokonca som sa dnes dozvedela, že táto "kostolná novinka" sa stihla rozšíriť po dedine. Ale tak neberiem to tragicky, pretože aspoň budú mať babky novú tému na ich nekonečne dlhé a prekrútené drby

No a tak som sa ja a Terezka(um. meno Sanha) stali nie miništrantkami, ale MAXIŠTRANTKAMI Zažila som svoju premiéru v skutočnom miništrovaní a okrem toho som si splnila svoju túžbu vyskúšať si to naostro.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu