Tak... Čo tak o tom, ako strašne ma srdí klávesnica? Som zvyknutá na tú na notebooku, tzn. na českú notebookovú klávesnicu starú asi sedem rokov. A teraz mi ocino odišiel s notebookom na služobku a ja musím byť v obývačke na veľkom poči so slovenskou klávesnicou. Hrozné. Neviem na tom písať, lebo to má úplne iné rozloženie kláves (nemyslím písmenká, ale otáznik a podobné veci), takže sa stále preklepávam, omylom vykrikujem a smajlíci vyzerajú takto: :ä. Ach jaj.
Najhoršie je, keď potrebujem písať v češtine. Prepnem na českú klávesnicu a je prú*er. To, že ř mám tam kde ť a ě na mieste ľ sa ešte dá zvládnuť. Ů na mieste ô tiež. Ale ja dosť často používam apostrof (nepýtajte sa na čo) a ten je úplne niekde v ri*i. Štve ma to.

Takže asi tak na dnes. Hnevá ma klávesnica, musím ísť na poštu, urobiť si raňajky a potom časom obed, a nakoniec zo seba urobiť človeka, sadnúť na bus a ísť za mojim milým. Tá posledná časť sa mi páči na celom dni najviac. Ale na tú poštu sa mi ísť nechce. Prečo mamina musí byť na inej pobočke a nemôže si to ísť poslať sama?

No čo, idem na poštu a možno sa v tých bielych nohaviciach nikde nevyváľam.
Báy.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár