Na to, ako sa tu spolu prechádzali a rehotali sa na zaujímavom tvare neodprataného psieho výtvoru. Na to, ako ju Kristína poslala dokelu a ona ju naoko hrešila že čo si to dovoľuje. Na to, ako si jedna z druhej uťahovali, keď niektorá dostala kvety.
Prišiel autobus. Kristína neprítomne nastúpila a celú cestu pozerala z okna. A potom vystúpila pri kostole, obišla vežu a vošla na cintorín.
"Prečo sa to muselo stať? Ja to sama nezvládnem. Neviem si odkrojiť tak akurát hrubý krajec chleba. Neviem uvariť dobrú kávu. Neviem sa pokúšať sama nahodiť poistky a potom zavolať suseda elektrikára. Neviem bez teba vôbec nič. Ani sa smiať. Ani sa hnevať, že už sú zasa šaty po celom byte. A nemá ma kto hrešiť."
Posadila sa na kameň, položila na mramorový obdĺžnik slnečnicu a zašepkala: "Mama, chýbaš mi..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár