A kto ťa tak strašne naštval?
Nikto. Všetci. Čo ja viem.
Aj ja?
Áno, aj ty. Lebo na mňa ublížene pozeráš a kladieš mi debilné otázky.
Prepáč. Nechcel som.
Do riti neospravedlňuj sa!!! Za prvé, je to známka slabosti, ale to patrí do inej skupiny mojich priateľov, a za druhé, za čo sa ospravedlňuješ?
Neodpovedal, a tak som prosto odišla. Lebo mám kopu inšej roboty. Takže sedím za počítačom a ťukám tento nezmyselný článok, riešim bračekov tábor a presvedčujem svojho "pacienta" že to, do čoho ho tlačím celý čas, je dobré a oplatí sa mu to.
Namiesto toho, aby som sa učila. Biola, dejepis, zemepis... Kurník šopa motyka, ja som totálne nemožná. A ešte ma aj členok bolí, som nevyspatá a vôbec. Trebalo by mi aspoň rok prázdnin. A potom ďalší a ešte jeden. Pre isotu. Trebalo. Boha, to je debilné slovo. Rovnako debilné, ako to, že nespím, lebo sa uprostred noci budím a neviem znova zaspať.
Prosto, toto celé je zle a malo by to byť spravodlivejšie a viac... Lepšie. A všetci by sa mali lúbinkať, samozrejme. Nie. Nie nie nie. Toto je zle. A nezabudni srdiečka, ty krava, nezabudni srdiečka!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
doyouhearme
30. 3.marca 2012 21:04
nezabudnem. na hovno nálada? ako furt.
Napíš svoj komentár