Nenávidím svetlo. Nenávidím radosť. Nenávidím smiech.
Prečo?
Lebo. Neviem. Proste ich neznášam.
Možno preto, že sa nevieš smiať, že už nevieš, aké to je, keď si šťastná...
Nie! To nieje pravda! Vtedy, na tej oslave, tam som bola šťastná...
No isto! Veď si celý čas sedela v kúte a s nikým sa nebavila. A utápala si sa v depresii, že zasa vidíš svojho ex.
(reakcia nula nula nič)
Pravda bolí, že? Je nepríjemná, však? No len sa mi posťažuj! Veď vieš, že ja to nikomu nepoviem.
Nie. Už s tebou neprehovorím ani slovo. Len mi našepkávaš. Kvôli tebe necítim radosť. Ty za to môžeš.
Teraz klameš a veľmi dobre to vieš. Pretože to ty si krutá. Ty si poslala všetkých, čo sa ti snažili pomôcť, do riti! Ty si ublížila toľkým ľuďom, že už nevieš, aké to je keď môžeš niekoho potešiť!
(reakcia nula nula nula nič)
Čo robíš? Však som toho snáď toľko nepovedala! Nechaj tú žiletku! Nie! Mamine lieky nemáš vôbec chytiť do ruky! Ty si krava! Veď ja som tvoje podvedomia, máš ma na to, aby som ťa provokovala a štvala! Nie! Nerob to....

"Mačička, už som doma.... Lenka? Si tu? Hej! Kde si?!" Mama vojde do izby...
"Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee! Prečo?!"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár