Boj

Neviem, ako začať..
viem však jedno –
že sám viac nechcem kráčať.
Prečo? Lebo ten pocit veľmi bolí,
ako keď dáš porezanú ruku do soli
a čakáš, že tá bolesť odíde,
no márne – len tak nepominie...

Nechcem Ťa stratiť.
Prečo? Lebo si to, kvôli čomu sa teším na ďalší deň
a jednoducho viem,
že to, čo žijem, nie je len krásny sen,
ktorý sa skončí,
keď otvorím oči –
je to skutočnosť, ktorá ma teší,
ako úsmev na tvárach detí...

Chcem o Teba bojovať.
Prečo? Lebo ty si tá,
pre koho sa životnou cestou môžem brodiť –
už len pri pomyslení na Teba ma ďalej baví chodiť.
Túžba po Tebe je veľmi veľká
a nechcem,
aby ju pohltila veľká rieka –
a odplavila až niekam,
kde spomienkam je vstup zakázaný...

Chcem Ti už konečne povedať,
čo k Tebe cítim..
Moje city sú stále tu,
no nevedia opustiť komnatu
môjho vnútra..
Prosím, nebuď už ku mne taká krutá -
zlož mi tie ťažké putá
a dovoľ mi spomínať a túžiť.
Ja ako sup budem nad Tvojím telom krúžiť večne, *
kým nevyslovím tie dve slová nežné.

..túžiť.. blúdiť.. skrývať sa .. snívať.. a aj napriek tomu ľúbiť.

Nie.. už viac nie.
Nechcem viac vidieť to, ako ma opúšťaš.
Nechcem viac počuť to, ako sa lúčiš.
Nechcem viac cítiť to, čo vo mne budíš –
keď mávaš, lúčiš sa .. odchádzaš.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu