Ranná hmla sa ako dlhý hadík plazí po chodníkoch a cestách, pomedzi stromy a kvety. Po tráve, ktorá vyzerá akoby posiata práškovým cukrom, zmrznutou rannou rosou. Rosou, čo sa nestihla roztopiť. Slnečné lúče oznamujú príchod nového dňa a osvetľujú kajinku žiarou, ktorá vychádza z lampióna na oblohe. Takého malého, ale tak krásneho a silného, že dokáže zahriať každú dušu a potešiť každé srdce, ktoré na svojej ceste stretne.
Život v okolí tiež pomaly otvára oči. Prvé ranné vtáčatká, ktoré nabrali nové sily, spolu, ako veľká rodina odchádzajú do škôl, do svojich prác, kde prežijú jeden z ďalších jesenných dní. Záleží len na nich, ako ho prežijú... Jeseň nám ponúka toľko príležitostí.
Čo tak sa prejsť. Spraviť si prechádzku do lesíka, do parku, na lúku. Alebo si zabehať? Pokochať sa krásou prírody? Všímať si, ako sa stromy pomaly kývajú zo strany na stranu. Sem a tam. Ako im v tom pomáha vietor, ktorý aj vám prehrabáva vlasy a vám sa ten pocit tak veľmi páči. Ako sa obtiera o vaše ruky a tvár, vašu bundu, čo vás núti bežať ďalej, trošku sa zahriať.
Zahliadnuť párik vtáčikov, ako si spokojne švitoria na konároch stromov. Stromov, ktorým vietor vzal ich ratolesti na dlhú prechádzku svetom. No stromy nie sú smutné. Neplačú. Neboja sa. Pretože vedia, že sa ony raz vrátia a budú znovu spolu. Ako vy s vašou rodinou, hneď potom, ako obehnete popri čistom potôčiku, ktorého chladná voda vám schladí hrdlo ako v lete zmrzlina.
Môžete zobrať šarkanov. Zobrať ich a jednoducho vyjsť na najbližší kopec, kde bude dobre pofukovať vetrík. Na kopci, kde sa bude smiech vašich šťastných detičiek rozliehať všade po okolí. Smiech, ktorý priláka aj ďalších odvážlivcov, čo majú radi slobodu, voľnosť a dobrodružstvo. Všetkých tých, ktorí tiež chcú zažiť krásu jesene.
Pravdu povediac, môžete robiť čokoľvek... Či už oberať zo stromov plody, ktoré nám dávajú ako znak vďaky a ochoty, za našu starosť, ktorú sme im za celý predošlý rok venovali. Môžeme pohrabať napadané lístie, ktoré deti zase raz rozhádžu po celej záhradke... Hojdať sa na hojdačke; pozorovať ježkov, hrabošov, veveričky a iné lesné stvorenia, ako sa snažia nájsť si zásoby na zimu, ktorá prichádza.
Alebo večer pozorovať hviezdy. Ďalekohľadom, ako na nás žmurkajú. Také malé a pri tom s takou hĺbkou, ktorá nás núti rozmýšľať o tom, aký je svet naozaj veľký. A tiež o tom, čo urobiť nasledujúci deň, hneď po tom, ako zhasneme sviečky vytvárajúci príjemnú atmosféru. Pretože možností, ako si užiť tak krásneho obdobia, ako je jeseň, je naozaj veľmi mnoho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
10. 1.januára 2011 21:20
krasne poeticky napisane tie hviezdy na konci sa mi velmi pozdavali
Napíš svoj komentár