Na svete je veľmi veľa ľudí. Niektorých poznáme ... z autobusovej zastávky, zo školy, z karate klubu, niektorých možno len z videnia, alebo niektorých ani vôbec nie. Ak ich v niektorej krátkej chvíli oslovíme a povieme si navzájom „ahoj“, alebo „čau“ ... môžeme ich v tejto chvíli označiť svojimi priateľmi?

Podľa mňa nie. Priateľ nemôže byť človek, ktorého prvý raz v živote stretneš, pozdravíš sa s ním, podáš si s ním ruku, nahodíš úsmev, vymeníš si s ním kontakt a ideš ďalej... Myslím, že ľudia dnešnej doby sa delia na dva typy – tí, ktorí majú väčšinou všetko „na háku“, ale aj tí, ktorým nie je všetko jedno a snažia sa nad vecami, ktoré ich obklopujú aj pozastaviť a porozmýšľať. Naozaj byť niekoho priateľom znamená odoslanie žiadosti o pridanie medzi svojich priateľov známeho, či menej známeho človeka na chate alebo internetovej stránke? Možno to je IN, mať teraz v profile napísané, že mám priateľov toľko, že ich ani na prstoch jednej ruky nedokážem spočítať. No pre mňa, a myslím si, že vôbec nie som sám – priateľstvo znamená oveľa, oveľa viac.

Priateľ je človek... skoro ako každý iný, má svoje city, myšlienky, záujmy, ktoré vo väčšine prípadov spolu zdieľate. Chodíte spolu von, korčuľovať sa, sadnúť si do podniku na kofolu a porozprávať sa, možno spolu sedíte i v jednej lavici v škole, ktovie. Každopádne priateľ je ale človek, ktorí pri tebe stojí v tvojich ťažkých životných situáciách, ako je napríklad rozchod s človekom, strata príbuzného, či zvieratka, zlá známka z písomky, alebo osamelosť, depresia... (a niekedy aj v stave, do ktorého sa kvôli týmto veciam dostaneš – opilosť). Dokáže ťa podržať, podať ti pomocnú ruku práve vtedy, keď to nečakáš, ale vtedy, keď ju najviac potrebuješ. Svojimi slovami ti dokáže zlepšiť náladu, celý deň, či týždeň... Jednoducho -odhrnie závesy vo tvojom tmavom vnútri a nechá ho znovu pocítiť slnečné lúče, ako láska v srdci, ktorá zahrieva a ktorú si spolu s jeho konaním uvedomujeme a pociťujeme, ktorá je zárodkom puta...

Priateľa nespoznáš na prvý pohľad. Nedokážeš ísť na ulicu, ukázať prstom na človeka a povedať - „Tak presne ty budeš mojim priateľom na život a na smrť...“. Nie... Jednoducho priateľstvo prichádza samo od seba, nečakane. Vzťah, ktorý sa medzi vami časom vybuduje je istotne krásny, tá dôvera môže byť závideniahodná – pretože dnes už človek len ťažko nájde správneho priateľa. Všade samé podkopávanie nôh, ohováranie, hádky ... a to aj kvôli malichernostiam, úplne zbytočným veciam, ktoré potom často ľutujú.

A práve preto ak ste našli svoju spriaznenú dušu, svojho priateľa, ktorému sa môžete zdôveriť úplne so všetkým, bez starostí, že to niekomu vytára alebo podobne... ktorý vás podrží, poradí a pomôže, ale tiež ktorý to isté očakáva z vašej strany - tak si to puto, ktoré medzi vami postupne vzniklo a silnelo dňom a nocou, či zlou situáciou, ktorú sa vám podarilo prekonať ... strážte. Nedovoľte nikomu, aby ho zničil – či kvôli závisti, alebo čomukoľvek inému. Buďte v ňom úprimný a darujte tomu človeku presne to, čo daroval on vám – lásku, porozumenie, čas. Vážte si ho. Vážte si ho preto, pretože priateľstvo je jedna z najkrajších vecí, ktoré by mali byť súčasťou života každého z nás, pretože tým, čím je pevnejšie – tým je aj vzácnejšie (
aj keď jeho pravá hodnota je pre mnohých nevyčísliteľná). Dnes sa už skutočné priateľstvá, bez zlých vedľajších úmyslov, len ťažko vídajú, no napriek tomu, je príjemné vedieť, že naše srdce nie je prázdne - pretože tu vždy je niekto, kto pri nás bude stáť s úsmevom, povzbudzujúcim slovkom, čakajúc práve na nás. Áno. Je to priateľ ...

Nikto nevraví, že nemôžeme mať viacej priateľov, či kamarátov, známych ... ale je pochopiteľné, že nie s každým človekom máme utkané rovnaké putá. Niekoho máme radi viac, iného menej – a tak isto oni nás. Niektorí o nás vedia viac a niektorí sa možno o nás ani nezaujímajú. Vždy je však lepšie mať jedného skutočného priateľa, ktorý sa vo vašich výpočtoch zmestí na prsty jednej dlane, ako niekoľko falošných, ktorý zradia a podkopnú vám nohy práve v tej najnečakanejšej situácií, kedy to bolí ešte viac. No netreba sa vzdávať. Aj v skutočnom priateľstve občas padne kde-tu to špatné slovo, alebo sa nepohodnete. Vždy je ale lepšie ospravedlniť sa a snažiť sa o udobrenie, ako stratiť veľmi blízkeho človeka, s ktorým sme toho prežili toľko a ktorý pre nás spravil mnoho. Nie je tak? : )

 Blog
Komentuj
 fotka
lucy92  6. 1. 2011 22:04
Napisal si to bravurne a pravdivo pacil sa mi styl akym si to ponal. Lahko a pritom tak komplikovane
 fotka
flipper27  8. 1. 2011 14:44
Teším sa, že na tomto svete ešte nevymreli ľudia s takýmito názormi. Nádherné, smekám
Napíš svoj komentár