mojimi želaniami, mojimi skromnými snami.
Vždy ma učili aby som neveril rozprávkam,
dodnes sa však na svet skrze sny pozerám.
Vraj nežijem v realite tejto rýchlej doby,
vraj svoje nohy nedržím pevne na zemi.
Občas ma Zem príliš ťaží keď kríž nesiem,
občas ma to drtí, to všetko čo nesmiem,
často ma to bolí, tie modlitby v tme,
tie otázky o slobode, šťastí, láske.
Tisíc rokov som len blúdiacim Chodcom,
nikdy nemá tušenie akým sa vybrať smerom.
Rovno za srdcom ma vedie do bolesti,
do časov kedy môj kríž sa stane ťažší,
Nevadí, pre Život je hodný smiech i slzy,
Ďakovať za dary i za to čo ťaží.
Preto kráčam raz šťastne, raz z ťažka,
tam kde je cesta široká, tam kde je úzka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár