Mala si prekrásne krídla,
lietala si a vyzerala majestátne.
Bola si anjelom.
Videla si Najvyššiemu do tváre.
Lenže nebo nebolo pre teba.
Každý deň si vzhliadala k Zemi.
Vnútri si túžila po takom živote,
živote medzi ľuďmi,
po citoch,pocitoch pozemšťanov.
Raz v noci si sa vykradla.
Urobila krok do tmy,
dlho padala až sem k nám.
Zobudila si sa v prachu.
Prvý krát si cítila bolesť,smäd, hlad.
Začala si si zvykať že nemáš krídla.
Začala si si zvykať na hlad.
Začala si si zvykať na smäd
Začala si si zvykať na Svet.
Už si nemala skoro nič z anjela.
Jedine krása ti zostala a dobro v srdci.
Po čase ti Život ukázal Lásku,
ten pozemský cit ktorý bolí.
Pozemský cit ktorý spôsobuje občas slzy.
Po čase ti Život ukázal Zlo.
To čo tam Hore nebolo.
Pohľad na Zlo ťa neuveriteľne bolel.
Chcela si pomôcť, zmeniť svet.
Bola si však len človek, už nie anjel.
Po čase ti Žiivot ukázal Šťastie a Dobro.
Zistila si že toto nie je len o bolesti.
Je to aj o slzách šťastia,
o svetle v tme.
Zistila si že vo Svete je rovnováha.
Navonok si nebola anjelom.
Vo vnútri však ešte stále hej,
žila si a zomrela ako každý človek.
Tam hore si znovu bola anjelom.
Znovu si sa sem vrátila na Zem.
Už si poznala Hlad a Smäd
Poznala si Smútok a Šťastie
Poznala si Lásku a bolesť.
Dodnes neľutuješ ten pád.
Ďakuješ zaň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár