Dovoľ mi zohriať ti ruky v tejto prituhej zime.
Smiem?
Dovoľ mi povedať pár slov.
Prekvapili ťa?
JA to viem.
Ale sú úprimné.
Majú nevyčísliteľnú cenu.
Pýtaš sa vraj prečo?
Úprimné slová a city majú veľkú váhu.
Sú cenné.
Neuveriteľne.
Vraj sú aj ťažko zohnatelný ľudský tovar.
Ja ich mám k tebe celý sklad.
Na rozdávanie.
Ale len pre teba.
Sľúbiš mi to?
Čo?
Že si ich ponecháš.
Schováš do krabičky.
Zarámuješ.
Aby nezmizli.
Nezhasli ako posledná cigareta na sklonku Nového roka.
Nezahoď ich ako tie ostatné.
Tie ostatné od iných.
Žiadna botka za vetou
Ešte to má pokračovanie.
Veľkolepé.
Majestátne.
Never ending story.
LOve.
Passion...
-*-*-*-*-* -*-*-*-*-* -*-*-*-*-* -*-*-*-*-* -*-*-*-*-* -*-*-*-*-* -*-*-*-*-*
Tam kde ani oči nedovidia ja dostal som sa skrze nirvánu.
Stačila jedna špinavá myšlienka očistená tebou.
Stačila jedna myšlienka.
A ty.
Len dotyk.
Hudba rýdzo rinúc sa z pier.
Tam kde ani oči nedovidia ja dostal som sa skrze nirvánu.
Otče prepáč.
Stačilo málo a tak veľa toho bolo.
Ľudia s dredmy hrali nám.
Chválili svet.
Niekedy menej znamená viac.
Ja viem.
Bláznivé pravidlo.
Tam kde ani oči nedovidia ja dostal som sa skrze nirvánu.
Klus hral nám o ceste.
O smere ktorým by sa vydal rád.
A my sme kráčali.
Snežilo.
A my sme kráčali.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár