„Ďakujem,“ zaďakoval.
Ona sa len usmiala. Mala biele zuby a prekrásny úsmev. Na prahu dverí sa otočila, usmiala sa a povedala: „Som Dailla.“ Vyšla z dverí a pomaly ich zavrela.
„Dailla, pekné meno,“ potvrdil Allareon.
Garreth búchal na zavreté dvere a pritom kričal: „Pustite ma! Prečo ma tu držíte? Som Garreth a chcem hovoriť s vaším veliteľom!“
Po asi pätnástich minútach sa otvorili dvere a dnu vošli tri ženy. Všetky boli oblečené rovnako. Jedna z nich bola ale veľmi pekná. Mala modré oči a hnedé rozpustené vlasy. Z pravej čižmy jej trčala rukoväť noža. Na opasku mala zavesený meč. Tie dve ženy držali v rukách kopije, ktorými mierili na Garretha.„O nič sa nepokúšaj. My sme Amazonky, starodávny kmeň, ktorý má s mužmi málo spoločného,“ upozornila ho tá pekná žena.
„Poznáš Allareona?“ spýtala sa.
„Áno, kde je? Je nažive?“ spýtal sa Garreth s nádejou v očiach. Ani jedna z nich však neodpovedala. Otočili sa a vykráčali z miestnosti.
Allareon ležal na chrbte so zatvorenými očami. Niekto otvoril dvere a potichučky vošiel dnu.
„Allareon.“ povedal potichučky sladký hlas. Allareon otvoril oči a nad ním sa skláňala Dailla.
„Včera si sa pýtal, kde je Garreth. Je u nás. Držíme ho ako väzňa,“ oznámila mu. Allareon sa usmial. Bol šťastný že je v poriadku.
„Tak, ja už musím ísť,“ povedala mu.
„Ďakujem,“ stihol dodať, kým zmizla v dverách. Allareon sledoval, ako slabnú slnečné lúče. Bol večer. Rameno ho už prestalo bolieť. Nemohol však zaspať. Stále rozmýšľal, čo bude ďalej.
Bolo ráno. Pršalo. Obloha bola zatiahnutá, na nebi bolo vidieť veľké blesky. Allareon našiel na stolíku vedľa postele misku s jedlom. Cez okno počul plakať ženy. Cítil, že osadu pohltil ako keby chaos, beznádej a strach. Ale nevedel prečo.
Takisto ako Garreth. Strážila ho len jedna žena. Ženy behali do lesa a späť. To jediné videl cez zamrežované okno.
Po obede prišla za Allareonom Dailla.
„Čo sa deje?“ spýtal sa.
„Jedna žena, ktorá je špiónkou v meste zistila, že sa pripravuje na našu osadu útok. Vojaci sú už na pochode. Toto ale prežiť nemôžeme,“ povedala s beznádejou v očiach.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.