Rozhliadol sa po miestnosti v ktorej nikto nebol svietilo v nej tlmene svetlo a z kuchyne bolo počuť ako hučí umývačka na riad.
Prepadol ho znova pocit beznádeje kombinovaný s nejakým druhom vnútornej prázdnoty.
Zobral si lieky a vypil coctail na dobru noc. vošiel do svojej izby ktorú mal spoločnú so sestrou. Keď vypáčil z pod jej mŕtvej váhy ovládač na telku, ľahol si do postele a chcel zaspať. Chcel strašne moc ale hlavou mu prebiehali myšlienky, spomienky. Stále na ňu myslel ako sa to mohlo stať , čo spravil zle prečo to zasa tak dopadlo? Nevydržal to po pol hodine prehadzovania si sadol na posteľ a rozmýšľal čo spraví. V šuflíku mal nejaké lieky na dobru noc. Kebyže si ich zoberie tak má zaručený 10 hodinový spánok. Naposledy keď si ich zobral tak sa ráno cítil akoby ho prešiel kamión. Nie to nebola cesta ktorou chcel kráčať. Rozhliadol sa po svojej izbe, dal si tepláky hľadal tričko ale nenašiel vysral sa naňho. Do vrecka strčil cigarety, do ruky chytil gitaru a vybehol na balkón. Keď si sadol do rohu vytiahol ju strčil si ju do papule a zapálil. Hral sa s ňou na chvíľu zabudol na svoje problémy aj úspechy. Problémy vždy prevažovali nad jeho úspechmi a keď sa konečne nejaký úspech dostavil nevedel sa z neho tešiť tak ako normálny ľudia.
Keď bol asi v polovici cigarety rozkašlal sa. Kašlal dlho a nevedel prestať. Cítil ako sa mu v žalúdku pohlo niečo klzké. Celý čas objímal gitaru ale nemohol na nej hrať lebo fajčil. Dym by mu išiel do očí a bolo by mu ešte viac na piču. Konečne dofajčil a mohol sa venovať svojej jedinej radosti týchto tažkých dní. Začal hrať. Svetlo pouličnej lampy na nich svietilo a cítil že mu je lepšie. Nevedel nejako dobre hrať ešte sa len učil ale vždy sa mu po tom uľavilo. Strašne moc sa mu uľavilo. Keď dohral bolo mu lepšie ani si už nechcel zapáliť poslednú cigaretu. Chytil gitaru do ruky preliezol dverami a bol zasa v izbe. Všetko mu ju pripomínalo posteľ, gitara, blbý plyšový medvedík a plno ďalších pičovín ktorých sa nedá tak ľahko zbaviť. Teraz by si celkom rád dal tu poslednú cigaretu.
Bol unavený, bolo 3:47 konečne zaspal
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drbna
17. 6.júna 2007 00:20
pekné Maťko...ale netráp sa...asi to tak muselo byť..a asi je to tak aj lepšie..možno to,čo príde v budúcnosti bude ešte lepšie a ešte krajšie-a teraz som veľmi sentimentálna a ešte aj budem-lebo ty si to zaslúžiš...pretože za celý svoj život som nestretla správnejšieho chalana ako si TY...lepšieho brata a kamaráta,spolužiaka...
2
boze drbna ty krava, ja som to chcela povedat. ale nie matko, bobor ma pravdu, mozno to, ze sa to skoncilo bolo to najlepsie, co sa Ti mohlo stat, mozno by si to nezistil teraz a o to bolestnejsie a tazsie by to bolo neskor, lebo raz by to muselo prist. bolo by viac spomienok a vecí, ktore by ti ju pripominali. vzchop sa. zacina nova skola, novi ludia, novy zivot. trapenie nikam nepovedie. len ak by Tvojim vzorom bol emil boleslav lukac, ale to by som nebola rada. vyber si radsej jana smreka, ale neprezen to s jeho uctievanim
Napíš svoj komentár