Facebook

Zrušiť si konto na facebook-u ? stereotypná otázka posledných dní, týždňov a mesiacov. Z každej strany sa valia stovky tvrdení, že si treba zrušiť konto na Facebook-u. Preto sa vlastne pýtam, čo je to skutočne Facebook, je to len sociálna sieť na, ktorej trávim pekných pár hodín denne alebo stránka kde zabíjam čas, ktorý by som mohol tráviť so svojou rodinou. Pravdou je, že cez Facebook sa spájame s kamarátmi a rodinnými príslušníkmi, ktorý bývajú v iných obciach. Môžeme cez ich profil sledovať ich nálady, problémy o ktoré sa všetci delíme, taktiež vedieť o úspechoch čo sa im podarili. Každý deň im vieme napísať, keď sa prihlásia. Dokážeme zistiť dokonca kedy chodia na WC. V podstatne akoby sme mali virtuálny svet kde dedukujeme s chovania sa ľudí čo vlastne robia. Denno denne komentujeme dávame tzv. lajky fotkám, statusom a dokonca aj komentárom. Pritom nebyť sociálnej siete nevieme 90% informácii o tom ako žijú naši kamaráti, čo ich trápi. Nemohli by sme im pomôcť, poradiť a ani ich potešiť nejakým pekným obrázkom na ktorom ich označíme.
Týmto všetkým sa denno denne zaoberáme na facebook-u, riešime vzťahy, čakáme na to kým sa ľudia prihlásia aby sme im
mohli napísať, opýtať sa ich ako sa máš ?/ ako ti dopadlo rande ? alebo niečo podobné. Každý deň zabíjame čas nad niečím čo ani neexistuje. Žijeme teda v neskutočnom svete, ktorý nám vytvára virtuálny svet. Čo nám vlastne tento svet môže ponúknuť ? Obávam sa, že len prázdne slová v našich statusoch a komentároch. Pýtate sa prečo prázdne slová ? Jednoducho. Kedy ste prvý raz cítili dotyk slov vo vašich ušiach na čete ? Odpoveď je prostá NIKDY. Kedy ste mohli vidieť smutnú tvár kamaráta/tky čo práve napísali nejaký smutný status, kedy ste ich cez Facebook objali a povedali im niečo pekné ? Znova ľahká odpoveď NIKDY.
Cez sociálnu sieť totiž nezažijete prvé rande, prvý bozk...Stratíte cezeň len ľudskosť pred ostatnými lebo začnete žiť z jeho statusmi, komentármi, odkazmi, hrami a fotkami. Stane sa z Vás užívateľ, ktorý bude obľúbený a všetci vaši kamaráti tam budú žiť s Vami lebo už viac nebudete chodiť každý deň vonku na kofolu alebo pivko. Začnete si posielať imaginárne pivo/kofolu cez facebook a radšej sa stavíte cestou zo školy alebo práce aby ste si kúpili fľašu, ktorú budete piť sám/a doma, ale budete na facebook-u a to sa už ráta akoby to bolo s priateľmi. Avšak je to len omyl, ilúzia, ktorú ponúka virtuálny svet sociálnej siete.
Písal sa 1.február.2011, deň keď som už viac nezniesol to, že mojich kamarátov sledujem len cez fotky i keď bývajú v tom istom meste na to istom sídlisku alebo len o ulicu ďalej. Prvý raz povedal som si skutočne DOSŤ! Žiadne fotky, statusy, komentáre pekné odkazy a ostatné somariny, mal som chuť ísť vonku a stretnúť pár ľudí naživo. Počúvať ich živé slová v ktorý sa niesli tóny nálady v akej práve sú. Chcel som cítiť rozhorčenie, smiech a iróniu okolia komunikujúcich ľudí. Chcel som pozerať im do očí, smiať sa s nimi a tiež si aj zanadávať na svet, ktorý je okolo nás. Chcel som byť opäť len človek, čo ráno vstane spraví chyby, ktoré sú aspoň skutočné a večer si ľahne spokojne do postele, že niečo zažil.
Viac som už nechcel byť prezentovaný fotkami a statusmi, ale svojou osobnosťou, ktorú som strácal. Nechcem viac už písať správy, četovať si s kamarátmi ktorý sú ďaleko, mám chuť napísať každému list, poslať ho poštou a potešiť všetkých. Lebo ten list som aspoň písal ja perom na papier, lebo som preň niečo spravil a to napísal ho a meral pár krokov k najbližšej poštovej schránke alebo pošte. Lebo cez list dokážem poslať niečo malé čo spríjemní jeho čítanie a pošlem s ním aj vôňu čo vyvolá ďalší zážitok a okorení čítanie správnym citom. A navyše kým list príde potrvá to niekoľko dní a nie sekúnd ako správa. Za ten čas sa môže stať niečo zaujímavé čo stojí za pár riadkov na papieri, takže vždy bude o čom písať a nikdy nenastane chvíľka kedy bude konverzácia zbytočná...


Matej Kováčik

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu