rastie ako spása
Kvet domorodý
čistej zdravej odrody
Nezdá sa byť jedom
oči jedia ho z medom
V ústach pachuť zloby
nik nebol by ktoby
Po chuti zánik zraku
mozog, vznik citového mraku
v ústach zrnká prachu
srdce z toho v krachu
Zrazu nastala chvíľa ticha
pretína ju len ľudská pýcha
okolie zle sa dýcha
telom človeka myká
Precitnutie prázdnej duše
svedomie ma z toho kúše
Rýchly návrat očí
svet okolo sa točí
Už som v jedom kruhu
cítim citov vzburu
Bum! narážam do múru
vnímam farby, kontúru...
Cudzieho sveta
všade čierne svetlá
V tom uši rana pretla
bolesť ma len stretla
Do kolien vstávam
Som späť! ohováram..
A tak chvíľa nemá
z kvetu vymanená
vrátila mi svet
ktorý vzal mi kvet
čo mal vo mne krátky let...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzulka98711
19. 8.augusta 2010 19:17
na schön
Napíš svoj komentár