strácam zem pod nohami
lebo lietam a snívam
o tom, čo najkrajšie
môžem prežiť s tebou.
Pri myšlienkach na teba,
mi dych z tela uniká
lebo si viac, ako vzduch,
ktorý po nociach dýcham
pod perinou, čo volám samota.
Pri myšlienkach na teba,
sa topím, v pocitoch viny
„Nie lebo som vinný“,
ale preto, že som písal
vtedy, keď mi city onemeli.
Pri myšlienkach na teba,
sú to najkrajšie spomienky,
keď vietor ti halil vlasy
a po chodníku skákala si
v krokoch tanca slobodná.
Pri myšlienkach na teba,
mi srdce beží maratón
a cieľ je mu len ďalej
lebo ja, jeho majiteľ,
som stratil svoju hlavu.
Pri myšlienkach na teba,
úsmev mi tvár vyčarí,
ale nie ten pre formy,
len malý a tak úprimný,
ako tvoja vysoká maličkosť.
Pri myšlienkach na teba,
halím v sebe tajomstvo,
ktoré klope na dvere
a je to nedočkavý hosť.
Neotvorím a zopakuje sa minulosť.
Preto.
Pri myšlienkach na teba,
strácam všetko, čo ma drží
nad vodou a pokope.
A keď myslím, som ako
strom v jeseni, čo stráca listy,
ostávam holý a je mi zima,
keď viem, že nie si za dverami.
Chýbaš mi...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár