Hladil som ti vlasy,
keď si ešte spala.
Vidieť tvoj úsmev
v slnku vychádzajúceho
rána.
Bol to život, bol to sen,
mať ťa pri sebe
v ráne plných tiel.
Vôňa rosy spoza okna,
šteklia nám naše zmysly,
bola svieža, ako rána,
v ktorých budíme sa
dvaja.
Slová pre to ráno,
boli by len zbytočné,
rozprávali naše telá
v spletí citov zamotané.
Budíme sa spolu v spaní,
keď sme sa milovali,
ponorený perinami
postelí.
Okamihy spod periny,
v ráne slnka za oknami
rosenými citmi vášní,
boli najkrajšími spomienkami,
v ktorých život kvitne,
ako city medzi nami,
ktoré zrejme vyhoreli.
Chýbaš mi...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár