Šepot krokov.
Svetlo bliká
a pulz srdca...
Prázdno,
ticho.
Som sám?
Áno je to tak,
budí ma len nočná mora.
Plný priestor
prázdnych slov,
ty a ja v ňom.
Kričia a sú tiché.
Mĺkvosť pretne
túto chvíľu
strácaš sa,
je ticho.
Slzy, tóny srdca,
ako svetlá lámp,
ja lámem sa na kúsky,
na vločky snehu.
Padám a skladám...
Z myšlienok,
spomienok
perinu bielu,
sťa tvoj úsmev.
Viem, že vstanem,
precitnem,
stratím všetko.
Zo sna ostanú,
len fliačky snehu.
Teším sa na noc,
v ktorej padám,
ako vločky,
kde sa skladám,
kde ťa mám.
Vo svete, čo nie je,
ale je mi všetkým...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár