Sú chvíle v živote, kedy zastane čas, stratí sa pominuteľnosť a všetko patrí chvíli, ktorú nič a nikto nenapodobí. Stratíme sa v nej sami. A s odstupom času si uvedomíme jej pominuteľnosť a nenahraditeľnosť. Tieto okamihy sa ťažko hľadajú a radi na ne spomíname, ale bez toho, aby sme žili ich nezískame. Jedinečnosť pominuteľnosti a pominuteľnosť jedinečnosti vytvárajú fragmenty života, ktoré strácame len so smrťou. Najkrajšie však je, že tieto okamihy utkvejú v spomienkach na nás, pretože sa s nimi musíme deliť so svojím okolím. Sú ako knihy, ktoré nik nenapíše a predsa ostávajú žiť a žijú aj tam kde už nie sme. Ich opakovanie v rozdielnych podmienkach, v životoch našich potomkov, je rovnako neopakovateľné a jedinečné pre nich, tak ako pre nás. Ak niekto tvrdí, že len somár sa učí na vlastných chybách a človek sa učí na chybách druhých, má len čiastočnú pravdu. Práve chyby vytvárajú pominuteľnosť jedinečnosti, ale aj jedinečnosť pominuteľnosti. Zábavné na tom je, že všetko sa točí dookola. Ako sa zem točila počas života našich predkov, tak sa točí dnes a bude sa točiť aj pri našich potomkoch. Kolobeh neustávajúceho života, mihotavého vo svojich okamihoch vytvorí jedinečný súzvuk života niekoho, kto žije v kolobehu planéty, ktorá pozná tieto príbehy naspamäť odpredu i odzadu. Akoby sme sa všetci točili okolo jedného bodu a na konci doň vstúpili, a tým vystúpili z kolobehu života. Preto okamihy kedy zastaneme, si pamätáme najlepšie a rozprávame o nich vždy a všade, kde len môžeme. Sú silnými momentmi, ktoré narušujú štruktúru neúprosného času, pána, ktorého zatiaľ ľudstvo nepokorilo fyzikálnymi zákonmi, iba sa učí žiť v jeho mantineloch. Práve on vytvoril jedinečnosť pominuteľnosti a pominuteľnosť jedinečnosti svojím neustálym tokom. Rieka je jeho metaforou, ktorú môžeme naživo vidieť. Ona plynie tak, ako on. Akoby boli manželia, ale vidieť môžeme len ju a on je skrytý nášmu poznaniu. Snáď, keď vystúpime z jeho kolobehu, budeme ho môcť spoznať. Možno práve smrť je tým zastavením, ktoré nám pomôže pochopiť naše bytie. Jeho pominuteľnosť a jedinečnosť. A možno práve tým nám ukáže správnosť života, ktorý máme za sebou. Všetko v ňom smeruje k jednému nepominuteľnému bodu okolo, ktorého sa točíme celý náš život. Cesta je život a cieľ je smrť, ako nevyhnutá potreba zastať a oddýchnuť si pred novým putovaním, ktoré nepoznáme...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
