a rieka točí
svoje myslienky
po kraji
kde skutočne
život bolí.
Tam nad zemou
tesne v lone
prírody
rodí sa a zaniká,
okamih vzplanutia,
čo čaká na svoj
čas,
vo chvíli
ktorá nie je dlhá,
aj keď veky trvá.
Nie tak dávne,
ako ľudská hlúposť.
Tam sa zrodí
ten,
čo po slobode
planie.
Srdce jeho
ožíva v lone
tam sa rodí
nezaniká,
človek ktorému
hrdosť i pýcha
srdce nežerú
ten,
ktorému život
tiká.
On je tým
kým sa zrodí,
Človekom...
jedno srdce, jeden život, jeden čas...okamih naplnenia, nočnej mory alebo sna...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár